શ્રીસમર્થ રામદાસકૃત મનાચે શ્લોક ॥ જય જય રઘુવીર સમર્થ ॥ ગણાધીશ જો ઈશ સર્વાં ગુણાંચા। મુળારંભ આરંભ તો નિર્ગુણાચા॥ નમૂં શારદા મૂળ ચત્વાર વાચા। ગમૂં પંથ આનંત યા રાઘવાચા॥૧॥ મના સજ્જના ભક્તિપંથેચિ જાવેં। તરી શ્રીહરી પાવિજેતો સ્વભાવેં॥ જનીં નિંદ્ય તેં સર્વ સોડૂનિ દ્યાવેં। જનીં વંદ્ય તે સર્વ ભાવે કરાવે॥૨॥ પ્રભાતે મની રામ ચિંતીત જાવા। પુઢે વૈખરી રામ આધી વદાવા॥ સદાચાર હા થોર સાંડૂં નયે તો। જનીં તોચિ તો માનવી ધન્ય હોતો॥૩॥ મના વાસના દુષ્ટ કામા ન યે રે। મના સર્વથા પાપબુદ્ધી નકો રે॥ મના સર્વથા નીતિ સોડૂં નકો હો। મના અંતરીં સાર વીચાર રાહો॥૪॥ મના પાપસંકલ્પ સોડૂનિ દ્યાવા। મના સત્યસંકલ્પ જીવીં ધરાવા॥ મના કલ્પના તે નકો વીષયાંચી। વિકારે ઘડે હો જની સર્વ ચી ચી॥૫॥ નકો રે મના ક્રોધ હા ખેદકારી। નકો રે મના કામ નાના વિકારી॥ નકો રે મના સર્વદા અંગિકારૂ। નકો રે મના મત્સરુ દંભ ભારુ॥૬॥ મના શ્રેષ્ઠ ધારિષ્ટ જીવીં ધરાવે। મના બોલણે નીચ સોશીત જાવેં॥ સ્વયેં સર્વદા નમ્ર વાચે વદાવે। મના સર્વ લોકાંસિ રે નીવવાવેં॥૭॥ દેહે ત્યાગિતાં કીર્તિ માગેં ઉરાવી। મના સજ્જના હેચિ ક્રીયા ધરાવી॥ મના ચંદનાચે પરી ત્વાં ઝિજાવે। પરી અંતરીં સજ્જના નીવવાવે॥૮॥ નકો રે મના દ્રવ્ય તે પૂઢિલાંચે। અતિ સ્વાર્થબુદ્ધી નુરે પાપ સાંચે॥ ઘડે ભોગણે પાપ તે કર્મ ખોટે। ન હોતાં મનાસારિખેં દુ:ખ મોઠે॥૯॥ સદા સર્વદા પ્રીતી રામીં ધરાવી। દુઃખાચી સ્વયેં સાંડિ જીવી કરાવી॥ દેહેદુ:ખ તે સૂખ માનીત જાવે। વિવેકે સદા સ્વસ્વરુપીં ભરાવેં॥૧૦॥ જનીં સર્વસૂખી અસા કોણ આહે। વિચારેં મના તુંચિ શોધુનિ પાહે॥ મના ત્વાંચિ રે પૂર્વસંચીત કેલે। તયાસારિખે ભોગણેં પ્રાપ્ત જાલે ॥૧૧॥ મના માનસીં દુ:ખ આણૂં નકો રે। મના સર્વથા શોક ચિંતા નકો રે॥ વિવેકે દેહેબુદ્ધિ સોડૂનિ દ્યાવી। વિદેહીપણેં મુક્તિ ભોગીત જાવી॥૧૨॥ મના સાંગ પાં રાખણા કાય જાલે। અકસ્માત તે રાજ્ય સર્વૈ બુડાલે॥ મ્હણોની કુડી વાસના સાંડ વેગીં। બળે લાગલા કાળ હા પાઠિલાગી॥૧૩॥ જિવા કર્મયોગે જનીં જન્મ જાલા। પરી શેવટીં કાળમૂખીં નિમાલા॥ મહાથોર તે મૃત્યુપંથેચિ ગેલે। કિતીએક તે જન્મલે આણિ મેલે॥૧૪॥ મના પાહતાં સત્ય હે મૃત્યુભૂમી। જિતાં બોલતી સર્વહી જીવ મી મી॥ ચિરંજીવ હે સર્વહી માનિતાતી। અકસ્માત સાંડૂનિયા સર્વ જાતી॥૧૫॥ મરે એક ત્યાચા દુજા શોક વાહે। અકસ્માત તોહી પુઢે જાત આહે॥ પુરેના જનીં લોભ રે ક્ષોભ ત્યાતે। મ્હણોની જનીં માગુતા જન્મ ઘેતે॥૧૬॥ મનીં માનવા વ્યર્થ ચિંતા વહાતે। અકસ્માત હોણાર હોઊનિ જાતે॥ ઘડેં ભોગણે સર્વહી કર્મયોગે। મતીમંદ તેં ખેદ માની વિયોગેં॥૧૭॥ મના રાઘવેંવીણ આશા નકો રે। મના માનવાચી નકો કીર્તિ તૂં રે॥ જયા વર્ણિતી વેદ-શાસ્ત્રે-પુરાણેં। તયા વર્ણિતાં સર્વહી શ્લાઘ્યવાણે॥૧૮॥ મના સર્વથા સત્ય સાંડૂં નકો રે। મના સર્વથા મિથ્ય માંડૂં નકો રે॥ મના સત્ય તે સત્ય વાચે વદાવે। મના મિથ્ય તેં મિથ્ય સોડૂનિ દ્યાવેં॥૧૯॥ બહૂ હિંપુટી હોઈજે માયપોટી। નકો રે મના યાતના તેચિ મોઠી॥ નિરોધેં પચે કોંડિલે ગર્ભવાસી। અધોમૂખ રે દુ:ખ ત્યા બાળકાસીં॥૨૦॥ મના વાસના ચૂકવીં યેરઝારા। મના કામના સાંડી રે દ્રવ્યદારા॥ મના યાતના થોર હે ગર્ભવાસીં। મના સજ્જના ભેટવીં રાઘવાસીં॥૨૧॥ મના સજ્જના હીત માઝેં કરાવેં। રઘુનાયકા દૃઢ ચિત્તી ધરાવેં॥ મહારાજ તો સ્વામિ વાયુસુતાચા। જના ઉદ્ધરી નાથ લોકત્રયાચા॥૨૨॥ ન બોલેં મના રાઘવેવીણ કાંહીં। જની વાઉગેં બોલતા સુખ નાહીં॥ ઘડિને ઘડી કાળ આયુષ્ય નેતો। દેહાંતીં તુલા કોણ સોડૂં પહાતો?॥૨૩॥ રઘુનાયકાવીણ વાંયા શિણાવે। જનાસારિખે વ્યર્થ કાં વોસણાવેં॥ સદા સર્વદા નામ વાચે વસો દે। અહંતા મની પાપિણી તે નસો દે॥૨૪॥ મના વીટ માનૂં નકો બોલણ્યાચા। પુઢેં માગુતા રામ જોડેલ કૈંચા॥ સુખાચી ઘડી લોટતાં સૂખ આહે। પુઢેં સર્વ જાઈલ કાંહી ન રાહે॥૨૫॥ દેહેરક્ષણાકારણેં યત્ન કેલા। પરી શેવટીં કાળ ઘેઉન ગેલા॥ કરીં રે મના ભક્તિ યા રાઘવાચી। પુઢેં અંતરીં સોડિં ચિંતા ભવાચી॥૨૬॥ ભવાચ્યા ભયે કાય ભીતોસ લંડી। ધરીં રે મના ધીર ધાકાસિ સાંડી॥ રઘૂનાયકાસારિખા સ્વામિ શીરીં। નુપેક્ષી કદા કોપલ્યા દંડધારી॥૨૭॥ દિનાનાથ હા રામ કોદંડધારી। પુઢેં દેખતાં કાળ પોટીં થરારી॥ મના વાક્ય નેમસ્ત હે સત્ય માનીં। નુપેક્ષી કદા રામ દાસાભિમાની॥૨૮॥ પદી રાઘવાચે સદા બ્રીદ ગાજે। વળેં ભક્તરીપૂશિરી કાંબિ વાજે॥ પુરી વાહિલી સર્વ જેણે વિમાનીં। નુપેક્ષી કદા રામદાસાભિમાની॥૨૯॥ સમર્થાચિયા સેચકા વક્ર પાહે। અસા સર્વ ભુમંડળી કોણ આહે॥ જયાચી લિલા વર્ણિતી લોક તીન્હી। નુપેક્ષી કદા રામ દાસાભિમાની॥૩૦॥ મહાસંકટી સોડિલે દેવ જેણેં। પ્રતાપે બળે આગળા સર્વગૂણે॥ જયાતે સ્મરે શૈલજા શૂલપાણી। નુપેક્ષી કદા રામ દાસાભિમાની॥૩૧॥ અહલ્યા શિળા રાઘવેં મુક્ત કેલી। પદીં લાગતાં દિવ્ય હોઊનિ ગેલી॥ જયા વર્ણિતાં શીણલી વેદવાણી। નુપેક્ષી કદા રામ દાસાભિમાની॥૩૨॥ વસે મેરુમાંદાર હે સૃષ્ટિલીલા । શશી સૂર્ય તારાંગણે મેઘમાલા॥ ચિરંજીવ કેલે જની દાસ દોન્હી। નુપેક્ષી કદા રામ દાસાભિમાની॥૩૩॥ ઉપેક્ષી કદા રામરુપી અસેના। જિવાં માનવાં નિશ્ચયો તો વસેના॥ શિરી ભાર વાહેન બોલે પુરાણીં। નુપેક્ષી કદા રામ દાસાભિમાની॥૩૪॥ અસે હો જયા અંતરી ભાવ જૈસા। વસે હો તયા અંતરી દેવ તૈસા॥ અનન્યાસ રક્ષીતસે ચાપપાણી। નુપેક્ષી કદા રામ દાસાભિમાની॥૩૫॥ સદા સર્વદા દેવ સન્નીધ આહે। કૃપાળુપણે અલ્પ ધારીષ્ટ પાહે॥ સુખાનંદ આનંદ કૈવલ્યદાની। નુપેક્ષી કદા રામ દાસાભિમાની॥૩૬॥ સદા ચક્રવાકાસિ માર્તંડ જૈસા। ઉડી ઘાલિતો સંકટી સ્વામિ તૈસા॥ હરીભક્તિચા ઘાવ ગાજે નિશાણી। નુપેક્ષી કદા રામ દાસાભિમાની॥૩૭॥ મના પ્રાર્થના તૂજલા એક આહે। રઘૂરાજ થક્કીત હોઊનિ પાહે॥ અવજ્ઞા કદા હો યદર્થી ન કીજે। મના સજ્જના રાઘવી વસ્તિ કીજે॥૩૮॥ જયા વર્ણિતી વેદ શાસ્ત્રે પુરાણે। જયાચેનિ યોગેં સમાધાન બાણે॥ તયાલાગિં હેં સર્વ ચાંચલ્ય દીજે। મના સજ્જના રાઘવી વસ્તિ કીજે॥૩૯॥ મના પાવિજે સર્વહી સૂખ જેથે। અતિ આદરેં ઠેવિજે લક્ષ તેથેં॥ વિવિકેં કુડી કલ્પના પાલટિજે। મના સજ્જના રાઘવી વસ્તિ કીજે॥૪૦॥ બહૂ હિંડતાં સૌખ્ય હોણાર નાહીં। શિણાવે પરી નાતુડે હીત કાંહીં॥ વિચારેં બરેં અંતરા બોધવીજે। મના સજ્જના રાઘવીં વસ્તિ કીજે॥૪૧॥ બહુતાંપરી હેંચિ આતાં ધરાવેં। રઘૂનાયકા આપુલેસે કરાવેં॥ દિનાનાથ હેં તોડરીં બ્રીદ ગાજે। મના સજ્જના રાઘવીં વસ્તિ કીજે॥૪૨॥ મના સજ્જના એક જીવીં ધરાવેં। જની આપુલેં હીત તૂવાં કરાવેં॥ રઘૂનાયકાવીણ બોલો નકો હો। સદા માનસીં તો નિજધ્યાસ રાહો॥૪૩॥ મના રે જનીં મૌનમુદ્રા ધરાવી। કથા આદરે રાઘવાચી કરાવી॥ નસેં રામ તે ધામ સોડૂનિ દ્યાવે। સુખાલાગિં આરણ્ય સેવીત જાવે॥૪૪॥ જયાચેનિ સંગે સમાધાન ભંગે। અહંતા અકસ્માત યેઊનિ લાગે॥ તયે સંગતીચી જનીં કોણ ગોડી। જિયે સંગતીનેં મતી રામ સોડી॥૪૫॥ મના જે ઘડી રાઘવેવીણ ગેલી। જનીં આપુલી તે તુવાં હાનિ કેલી॥ રઘૂનાયકાવીણ તો શીણ આહે। જની દક્ષ તો લક્ષ લાવૂનિ પાહે॥૪૬॥ મનીં લોચનીં શ્રીહરી તોચિ પાહે। જનીં જાણતાં મુક્ત હોઊનિ રાહે॥ ગુણીં પ્રીતિ રાખે ક્રમૂ સાધનાચા। જગીં ધન્ય તો દાસ સર્વોત્તમાચા॥૪૭॥ સદા દેવકાજીં ઝિજે દેહ જ્યાચા। સદા રામનામેં વદે નિત્ય સાચા॥ સ્વધર્મેચિ ચાલે સદા ઉત્તમાચા। જગીં ધન્ય તો દાસ સર્વોત્તમાચા॥૪૮॥ સદા બોલણ્યાસારિખે ચાલતાહે। અનેકીં સદા એક દેવાસિ પાહે॥ સગૂણી ભજે લેશ નાહી ભ્રમાચા। જગીં ધન્ય તો દાસ સર્વોત્તમાચા॥૪૯॥ નસે અંતરી કામ નાનાવિકારી। ઉદાસીન જો તાપસી બ્રહ્મચારી॥ નિવાલા મનીં લેશ નાહી તમાચા। જગી ધન્ય તો દાસ સર્વોત્તમાચા॥૫૦॥ મદેં મત્સરેં સાંડિલી સ્વાર્થબુદ્ધી। પ્રપંચીક નાહીં જયાતેં ઉપાધી॥ સદા બોલણે નમ્ર વાચા સુવાચા। જગી ધન્ય તો દાસ સર્વોત્તમાચા॥૫૧॥ ક્રમી વેળ જો તત્ત્વચિંતાનુવાદે। ન લિંપે કદા દંભ વાદે વિવાદે॥ કરી સુખસંવાદ જો ઉગમાચા। જગી ધન્ય તો દાસ સર્વોત્તમાચા॥૫૨॥ સદા આર્જવી પ્રીય જો સર્વ લોકીં। સદા સર્વદા સત્યવાદી વિવેકી॥ ન બોલે કદા મિથ્ય વાચા ત્રિવાચા। જગી ધન્ય તો દાસ સર્વોત્તમાચા॥૫૩॥ સદા સેવિ આરણ્ય તારુણ્યકાળીં। મિળેના કદા કલ્પનેચેનિ મેળી॥ ચળેના મનીં નિશ્ચયો દૃઢ જ્યાચા। જગીં ધન્ય તો દાસ સર્વોત્તમાચા॥૫૪॥ નસે માનસીં નષ્ટ આશા દુરાશા। વસે અંતરીં પ્રેમપાશા પિપાશા॥ ઋણી દેવ હા ભક્તિભાવે જયાચા। જગી ધન્ય તો દાસ સર્વોત્તમાચા॥૫૫॥ દિનાચા દયાળૂ મનાચા મવાળૂ। સ્નેહાળૂ કૃપાળૂ જનીં દાસપાળૂ॥ તયા અંતરી ક્રોધ સંતાપ કૈંચા। જગીં ધન્ય તો દાસ સર્વોત્તમાચા॥૫૬॥ જગીં હોઇજે ધન્ય યા રામનામે। ક્રિયા ભક્તિ ઊપાસના નિત્ય નેમે॥ ઉદાસીનતા તત્ત્વતા સાર આહે। સદા સર્વદા મોકળી વૃત્તિ રાહે ॥૫૭॥ નકો વાસના વીષયીં વૃત્તિરુપેં। પદાર્થી જડે કામના પૂર્વપાપેં॥ સદા રામ નિષ્કામ ચિંતીત જાવા। મના કલ્પનાલેશ તોહિ નસાવા॥૫૮॥ મના કલ્પના કલ્પિતાં કલ્પકોટી। નવ્હે રે નવ્હે સર્વથા રામભેટી॥ મનીં કામના રામ નાહી જયાલા। અતી આદરે પ્રીતી નાહી તયાલા॥૫૯॥ મના રામ કલ્પતરુ કામધેનુ। નિધી સાર ચિંતામણી કાય વાનૂં॥ જયાચેનિ યોગે ઘડે સર્વ સત્તા। તયા સામ્યતા કાયસી કોણ આતાં॥૬૦॥ ઉભા કલ્પવૃક્ષાતળીં દુ:ખ વાહે। તયા અંતરીં સર્વદા તેચિ આહે॥ જની સજ્જની વાદ હા વાઢવાવા। પુઢેં માગતા શોક જીવીં ધરાવા॥૬૧॥ નિજધ્યાસ તો સર્વ તુટોનિ ગેલા। બળેં અંતરીં શોક સંતાપ ઠેલા॥ સુખાનંદ આનંદ ભેદેં બુડાલા। મના નિશ્ચયો સર્વ ખેદે ઉડાલા॥૬૨॥ ઘરી કામધેનૂ પુઢેં તાક માગેં। હરીબોધ સાંડોનિ વેવાદ લાગે॥ કરી સાર ચિંતામણી કાચખંડે। તયા માગતાં દેત આહે ઉદંડે॥૬૩॥ અતી મૂઢ ત્યા દૃઢ બુદ્ધિ અસેના। અતી કામ ત્યા રામ ચિત્તી વસેના॥ અતી લોભ ત્યા ક્ષોભ હોઇલ જાણા। અતી વીષયી સર્વદા દૈન્યવાણા॥૬૪॥ નકો દૈન્યવાણેં જિણે ભક્તિઊણે। અતી મુર્ખ ત્યા સર્વદા દુ:ખ દૂણે॥ ધરીં રે મના આદરેં પ્રીતિ રામી। નકો વાસના હેમધામીં વિરામીં॥૬૫॥ નવ્હે સાર સંસાર હા ઘોર આહે। મના સજ્જના સત્ય શોધુનિ પાહે॥ જનીં વીષ ખાતાં પુઢે સૂખ કૈચે। કરીં રે મના ધ્યાન યા રાઘવાચેં॥૬૬॥ ઘનશ્યામ હા રામ લાવણ્યરુપી। મહાધીર ગંભીર પૂર્ણપ્રતાપી॥ કરી સંકટીં સેવકાંચા કુડાવા। પ્રભાતે મની રામ ચિંતીત જાવા॥૬૭॥ બળેં આગળા રામ કોદંડધારી। મહાકાળ વિક્રાળ તોહી થરારી॥ પુઢે માનવા કિંકરા કોણ કેવા। પ્રભાતે મની રામ ચિંતીત જાવા॥૬૮॥ સુખાનંદકારી નિવારી ભયાતેં। જનીં ભક્તિભાવે ભજાવે તયાતેં॥ વિવેકે ત્યજાવા અનાચાર હેવા। પ્રભાતે મની રામ ચિંતીત જાવા॥૬૯॥ સદા રામનામે વદા પુર્ણકામેં। કદા બાધિજેના ઽઽ પદા નિત્ય નેમેં॥ મદાલસ્ય હા સર્વ સોડોનિ દ્યાવા। પ્રભાતે મની રામ ચિંતીત જાવા॥૭૦॥ જયાચેનિ નામેં મહાદોષ જાતી। જયાચેનિ નામેં ગતી પાવિજેતી॥ જયાચેનિ નામેં ઘડે પુણ્યઠેવા। પ્રભાતે મની રામ ચિંતીત જાવા॥૭૧॥ ન વેચે કદા ગ્રંથચિ અર્થ કાહી। મુખે નામ ઉચ્ચારિતાં કષ્ટ નાહીં॥ મહાઘોર સંસારશત્રુ જિણાવા। પ્રભાતે મની રામ ચિંતીત જાવા॥૭૨॥ દેહેદંડણેચે મહાદુ:ખ આહે। મહાદુ:ખ તેં નામ ઘેતા ન રાહે॥ સદાશીવ ચિંતીતસે દેવદેવા। પ્રભાતે મનીં રામ ચિંતીત જાવા॥૭૩॥ બહુતાંપરી સંકટે સાધનાંચી। વ્રતે દાન ઉદ્યાપને તી ધનાચી॥ દિનાચા દયાળૂ મની આઠવાવા। પ્રભાતે મની રામ ચિંતીત જાવા॥૭૪॥ સમસ્તામધે સાર સાચાર આહે। કળેના તરી સર્વ શોધુન પાહે॥ જિવા સંશયો વાઉગા તો ત્યજાવા। પ્રભાતે મની રામ ચિંતીત જાવા॥૭૫॥ નવ્હે કર્મ ના ધર્મ ના યોગ કાંહી। નવ્હે ભોગ ના ત્યાગ ના સાંગ પાહીં॥ મ્હણે દાસ વિશ્વાસ નામી ધરાવા। પ્રભાતે મની રામ ચિંતીત જાવા॥૭૬। કરી કામ નિષ્કામ યા રાઘવાચે। કરી રુપ સ્વરુપ સર્વાં જિવાંચે ॥ કરિ છંદ નિર્દ્વદ્વ હે ગુણ ગાતાં। હરીકીર્તની વૃત્તિવિશ્વાસ હોતાં॥૭૭॥ અહો જ્યા નરા રામવિશ્વાસ નાહીં। તયા પામરા બાધિજે સર્વ કાંહી॥ મહારાજ તો સ્વામિ કૈવલ્યદાતા। વૃથા વાહણેં દેહસંસારચિંતા॥૭૮॥ મના પાવના ભાવના રાઘવાચી। ધરી અંતરીં સોડિં ચિંતા ભવાચી॥ ભવાચી જિવા માનવા ભૂલિ ઠેલી। નસે વસ્તુચિ ધારણા વ્યર્થ ગેલી॥૭૯॥ ધરા શ્રીવરા ત્યા હરા અંતરાતે। તરા દુસ્તરા ત્યા પરા સાગરાતે॥ સરા વીસરા ત્યા ભરા દુર્ભરાતે। કરા નીકરા ત્યા ખરા મત્સરાતે॥૮૦॥ મના મત્સરે નામ સાંડૂં નકો હો। અતી આદરે હા નિજધ્યાસ રાહો॥ સમસ્તાંમધે નામ હે સાર આહે। દુજી તૂળણા તૂળિતાંહી ન સાહે॥૮૧॥ બહુ નામ યા રામનામી તુળેના। અભાગ્યા નરા પામરા હે કળેંના॥ વિષા ઔષધા ઘેતલે પાર્વતીશે। જિવા માનવા કિંકરા કોણ પુસે॥૮૨॥ જેણે જાળિલા કામ તો રામ ધ્યાતો। ઉમેસી અતી આદરેં ગૂણ ગાતો॥ બહુ જ્ઞાન વૈરાગ્ય સામર્થ્ય જેથેં। પરી અંતરી નામવિશ્વાસ તેથેં॥૮૩॥ વિઠોને શિરી વાહિલા દેવરાણા। તયા અંતરી ધ્યાસ રે ત્યાસિ નેણા॥ નિવાલા સ્વયે તાપસી ચંદ્રમૌળી। જિવા સોડવી રામ હા અંતકાળીં॥૮૪॥ ભજા રામ વિશ્રામ યોગેશ્વરાંચા। જપૂ નેમિલા નેમ ગૌરીહરાચા॥ સ્વયે નીવવી તાપસી ચંદ્રમૌળી। તુમ્હાં સોડવી રામ હા અંતકાળીં॥૮૫॥ મુખી રામ વિશ્રામ તેથેચિ આહે। સદાનંદ આનંદ સેવોનિ આહે॥ તયાવીણ તો શીણ સંદેહકારી। નિજધામ હે નામ શોકાપહારી॥૮૬॥ મુખી રામ ત્યા કામ બાધું શકેના। ગુણે ઇષ્ટ ધારિષ્ટ ત્યાચે ચુકેના॥ હરીભક્ત તો શક્ત કામાસ ભારી। જગીં ધન્ય તો મારુતી બ્રહ્મચારી॥૮૭॥ બહૂ ચાંગલે નામ યા રાઘવાચે। અતી સાજિરે સ્વલ્પ સોપે ફુકાચે॥ કરી મૂળ નિર્મૂળ ઘેતા ભવાચે। જિવાં માનવાં હેંચિ કૈવલ્ય સાચેં॥૮૮॥ જનીં ભોજની નામ વાચે વદાવેં। અતી આદરે ગદ્યઘોષે મ્હણાવે॥ હરીચિંતને અન્ન સેવીત જાવે। તરી શ્રીહરી પાવિજેતો સ્વભાવેં॥૮૯॥ ન યે રામ વાણી તયા થોર હાણી। જનીં વ્યર્થ પ્રાણી તયા નામ કોણી॥ હરીનામ હેં વેદશાસ્ત્રીં પુરાણીં। બહૂ આગળે બોલિલી વ્યાસવાણી॥૯૦॥ નકો વીટ માનૂં રઘુનાયકાચા। અતી આદરે બોલિજે રામ વાચા॥ ન વેંચે મુખી સાંપડે રે ફુકાચા। કરીં ઘોષ ત્યા જાનકીવલ્લભાચા॥૯૧॥ અતી આદરેં સર્વહી નામઘોષે। ગિરીકંદરી જાઇજે દૂરિ દોષેં॥ હરી તિષ્ઠતૂ તોષલા નામઘોષેં। વિશેષેં હરામાનસીં રામપીસેં॥૯૨॥ જગીં પાહતાં દેવ હા અન્નદાતા। તયા લાગલી તત્ત્વતા સાર ચિંતા॥ તયાચે મુખી નામ ઘેતા ફુકાચે। મના સાંગ પાં રે તુઝે કાય વેંચે॥૯૩॥ તિન્હી લોક જાળું શકે કોપ યેતાં। નિવાલા હરુ તો મુખે નામ ઘેતાં॥ જપે આદરેં પાર્વતી વિશ્વમાતા। મ્હણોની મ્હણા તેંચિ હે નામ આતાં॥૯૪॥ અજામેળ પાપી વદે પુત્રકામે। તયા મુક્તિ નારાયણાચેનિ નામેં॥ શુકાકારણે કુંટણી રામ વાણી। મુખેં બોલતાં ખ્યાતિ જાલી પુરાણીં॥૯૫॥ મહાભક્ત પ્રલ્હાદ હા દૈત્યકૂળીં। જપે રામનામાવળી નિત્યકાળીં॥ પિતા પાપરુપી તયા દેખવેના। જની દૈત્ય તો નામ મુખે મ્હણેના॥૯૬॥ મુખી નામ નાહીં તયા મુક્તિ કૈંચી। અહંતાગુણે યાતના તે ફુકાચી॥ પુઢે અંત યેઈલ તો દૈન્યવાણા। મ્હણોનિ મ્હણા રે મ્હણા દેવરાણા॥૯૭॥ હરીનામ નેમસ્ત પાષાણ તારી। બહુ તારીલે માનવી દેહધારી॥ તયા રામનામીં સદા જો વિકલ્પી। વદેના કદા જીવ તો પાપરૂપી॥૯૮॥ જગીં ધન્ય વારાણસી પુણ્યરાશી। તયેમાજિ આતાં ગતીં પૂર્વજાંસી॥ મુખે રામનામાવળી નિત્ય કાળીં। જિવા હિત સાંગે સદા ચંદ્રમૌળી॥૯૯॥ યથાસાંગ રે કર્મ તેંહિ ઘડેના। ઘડે ધર્મ તેં પુણ્ય ગાંઠી પડેના॥ દયા પાહતાં સર્વ ભુતીં અસેના। ફુકાચે મુખી નામ તેંહી વસેના॥૧૦૦॥ જયા નાવડે નામ ત્યા યમ જાચી। વિકલ્પે ઉઠે તર્ક ત્યા નર્ક ચી ચી॥ મ્હણોનિ અતી આદરે નામ ઘ્યાવે। મુખે બોલતાં દોષ જાતી સ્વભાવેં॥૧૦૧॥ અતી લીનતા સર્વભાવે સ્વભાવેં। જના સજ્જનાલાગિં સંતોષવાવે॥ દેહે કારણીં સર્વ લાવીત જાવેં। સગૂણીં અતી આદરેસી ભજાવેં॥૧૦૨॥ હરીકીર્તનીં પ્રીતિ રામીં ધરાવી। દેહેબુદ્ધિ નીરૂપણીં વીસરાવી॥ પરદ્રવ્ય આણીક કાંતા પરાવી। યદર્થીં મના સાંડિ જીવીં કરાવી॥૧૦૩॥ ક્રિયેવીણ નાનાપરી બોલિજેંતે। પરી ચિત્ત દુશ્ચીત તેં લાજવીતેં॥ મના કલ્પના ધીટ સૈરાટ ધાંવે। તયા માનવા દેવ કૈસેનિ પાવે॥૧૦૪॥ વિવેકે ક્રિયા આપુલી પાલટાવી। અતી આદરે શુદ્ધ ક્રીયા ધરાવી॥ જનીં બોલણ્યાસારિખે ચાલ બાપા। મના કલ્પના સોડિં સંસારતાપા॥૧૦૫॥ બરી સ્નાનસંધ્યા કરી એકનિષ્ઠા। વિવેકે મના આવરી સ્થાનભ્રષ્ટા॥ દયા સર્વભુતીં જયા માનવાલા। સદા પ્રેમળૂ ભક્તિભાવે નિવાલા॥૧૦૬॥ મના કોપઆરોપણા તે નસાવી। મના બુદ્ધિ હે સાધુસંગી વસાવી॥ મના નષ્ટ ચાંડાળ તો સંગ ત્યાગીં। મના હોઇ રે મોક્ષભાગી વિભાગી॥૧૦૭॥ મના સર્વદા સજ્જનાચેનિ યોગેં। ક્રિયા પાલટે ભક્તિભાવાર્થ લાગે॥ ક્રિયેવીણ વાચાળતા તે નિવારી। તુટે વાદ સંવાદ તો હીતકારી॥૧૦૮॥ જનીં વાદવેવાદ સોડૂનિ દ્યાવા। જનીં વાદસંવાદ સૂખે કરાવા॥ જગીં તોચિ તો શોકસંતાપહારી। તુટે વાદ સંવાદ તો હીતકારી॥૧૦૯॥ તુટે વાદ સંવાદ ત્યાતે મ્હણાવેં। વિવેકે અહંભાવ યાતેં જિણાવેં॥ અહંતાગુણે વાદ નાના વિકારી। તુટે વાદ સંવાદ તો હીતકારી॥૧૧૦॥ હિતાકારણે બોલણે સત્ય આહે। હિતાકારણે સર્વ શોધુનિ પાહેં॥ હિતકારણે બંડ પાખાંડ વારી। તુટે વાદ સંવાદ તો હીતકારી॥૧૧૧॥ જનીં સાંગતાં ઐકતા જન્મ ગેલા। પરી વાદવેવાદ તૈસાચિ ઠેલા॥ ઉઠે સંશયો વાદ હા દંભધારી। તુટે વાદ સંવાદ તો હીતકારી॥૧૧૨॥ જની હીત પંડીત સાંડીત ગેલે। અહંતાગુણે બ્રહ્મરાક્ષસ જાલે॥ તયાહૂન વ્યુત્પન્ન તો કોણ આહે। મના સર્વ જાણીવ સાંડુનિ રાહે॥૧૧૩॥ ફુકાચે મુખી બોલતાં કાય વેચે। દિસંદીસ અભ્યંતરી ગર્વ સાંચે॥ ક્રિયેવીણ વાચાળતા વ્યર્થ આહે। વિચારે તુઝા તૂંચિ શોધુનિ પાહે॥૧૧૪॥ તુટે વાદ સંવાદ તેથેં કરાવા। વિવિકે અહંભાવ હા પાલટાવા॥ જનીં બોલણ્યાસારિખે આચરાવેં। ક્રિયાપાલટે ભક્તિપંથેચિ જાવે॥૧૧૫॥ બહૂ શાપિતા કષ્ટલા અંબઋષી। તયાચે સ્વયે શ્રીહરી જન્મ સોશી॥ દિલા ક્ષીરસિંધુ તયા ઊપમાની। નુપેક્ષી કદા દેવ ભક્તાભિમાની॥૧૧૬॥ ધુરૂ લેકરુ બાપુડે દૈન્યવાણે। કૃપા ભાકિતાં દીધલી ભેટી જેણે॥ ચિરંજીવ તારાંગણી પ્રેમખાણી। નુપેક્ષી કદા દેવ ભક્તાભિમાની॥૧૧૭॥ ગજેંદુ મહાસંકટી વાસ પાહે। તયાકારણે શ્રીહરી ધાંવતાહે॥ ઉડી ઘાતલી જાહલા જીવદાની। નુપેક્ષી કદા દેવ ભક્તાભિમાની॥૧૧૮॥ અજામેળ પાપી તયા અંત આલા। કૃપાળૂપણે તો જનીં મુક્ત કેલા॥ અનાથાસિ આધાર હા ચક્રપાણી। નુપેક્ષી કદા દેવ ભક્તાભિમાની॥૧૧૯॥ વિધીકારણે જાહલા મત્સ્ય વેગીં। ધરી કૂર્મરુપે ધરા પૃષ્ઠભાગી। જના રક્ષણાકારણે નીચ યોની। નુપેક્ષી કદા દેવ ભક્તાભિમાની॥૧૨૦॥ મહાભક્ત પ્રલ્હાદ હા કષ્ટવીલા। મ્હણોની તયાકારણે સિંહ જાલા॥ ન યે જ્વાળ વીશાળ સંનધિ કોણી। નુપેક્ષી કદા દેવ ભક્તાભિમાની॥૧૨૧॥ કૃપા ભાકિતા જાહલા વજ્રપાણી। તયા કારણેં વામનૂ ચક્રપાણી॥ દ્વિજાંકારણે ભાર્ગવૂ ચાપપાણી। નુપેક્ષી કદા દેવ ભક્તાભિમાની॥૧૨૨॥ અહલ્યેસતીલાગી આરણ્યપંથે। કુડાવા પુઢે દેવ બંદી તયાંતે॥ બળે સોડિતાં ઘાવ ઘાલીં નિશાણી। નુપેક્ષી કદા રામ દાસાભિમાની॥૧૨૩॥ તયે દ્રૌપદીકારણે લાગવેગે। ત્વરે ધાંવતો સર્વ સાંડૂનિ માગેં॥ કળીલાગિં જાલા અસે બૌદ્ધ મૌની। નુપેક્ષી કદા દેવ ભક્તાભિમાની॥૧૨૪॥ અનાથાં દિનાંકારણે જન્મતાહે। કલંકી પુઢે દેવ હોણાર આહે॥ તયા વર્ણિતા શીણલી વેદવાણી। નુપેક્ષી કદા દેવ ભક્તાભિમાની॥૧૨૫॥ જનાંકારણે દેવ લીલાવતારી। બહુતાંપરી આદરેં વેષધારી॥ તયા નેણતી તે જન પાપરૂપી। દુરાત્મે મહાનષ્ટ ચાંડાળ પાપી॥૧૨૬॥ જગીં ધન્ય તો રામસૂખેં નિવાલા। કથા ઐકતાં સર્વ તલ્લીન જાલા॥ દેહેભાવના રામબોધે ઉડાલી। મનોવાસના રામરૂપીં બુડાલી॥૧૨૭॥ મના વાસના વાસુદેવીં વસોં દે। મના કામના કામસંગી નસો દે॥ મના કલ્પના વાઉગી તે ન કીજે। મના સજ્જના સજ્જની વસ્તિ કીજે॥૧૨૮॥ ગતીકારણે સંગતી સજ્જનાચી। મતી પાલટે સૂમતી દુર્જનાચી॥ રતીનાયિકેચા પતી નષ્ટ આહે। મ્હણોની મનાઽતીત હોવોનિ રાહે॥૧૨૯॥ મના અલ્પ સંકલ્પ તોહી નસાવા। સદા સત્યસંકલ્પ ચિત્તીં વસાવા॥ જનીં જલ્પ વીકલ્પ તોહી ત્યજાવા। રમાકાંત એકાન્તકાળી ભજાવા॥૧૩૦॥ ભજાયા જનીં પાહતાં રામ એકૂ। કરી બાણ એકૂ મુખી શબ્દ એકૂ॥ ક્રિયા પાહતાં ઉદ્ધરે સર્વ લોકૂ। ધરા જાનકીનાયકાચા વિવેકૂ॥૧૩૧॥ વિચારૂનિ બોલે વિવંચૂનિ ચાલે। તયાચેનિ સંતપ્ત તેહી નિવાલે॥ બરેં શોધલ્યાવીણ બોલો નકો હો। જની ચાલણે શુદ્ધ નેમસ્ત રાહો॥૧૩૨॥ હરીભક્ત વીરક્ત વિજ્ઞાનરાશી। જેણે માનસી સ્થાપિલેં નિશ્ચયાસી॥ તયા દર્શને સ્પર્શને પુણ્ય જોડે। તયા ભાષણેં નષ્ટ સંદેહ મોડે॥૧૩૩॥ નસે ગર્વ આંગી સદા વીતરાગી। ક્ષમા શાંતિ ભોગી દયાદક્ષ યોગી॥ નસે લોભ ના ક્ષોમ ના દૈન્યવાણા। ઇહીં લક્ષણી જાણિજે યોગિરાણા॥૧૩૪॥ ધરીં રે મના સંગતી સજ્જનાચી। જેણેં વૃત્તિ હે પાલટે દુર્જનાચી॥ બળે ભાવ સદ્બુદ્ધિ સન્માર્ગ લાગે। મહાક્રુર તો કાળ વિક્રાળ ભંગે॥૧૩૫॥ ભયેં વ્યાપિલે સર્વ બ્રહ્માંડ આહે। ભયાતીત તેં સંત આનંત પાહે॥ જયા પાહતાં દ્વૈત કાંહી દિસેના। ભયો માનસીં સર્વથાહી અસેના॥૧૩૬॥ જિવાં શ્રેષ્ઠ તે સ્પષ્ટ સાંગોનિ ગેલે। પરી જીવ અજ્ઞાન તૈસેચિ ઠેલે॥ દેહેબુદ્ધિચેં કર્મ ખોટેં ટળેના। જુને ઠેવણેં મીપણેં આકળેના॥૧૩૭॥ ભ્રમે નાઢળે વિત્ત તેં ગુપ્ત જાલે। જિવા જન્મદારિદ્ર્ય ઠાકુનિ આલે॥ દેહેબુદ્ધિચા નિશ્ચયો જ્યા ટળેના। જુને ઠેવણે મીપણે આકળેના॥૧૩૮॥ પુઢેં પાહતા સર્વહી કોંદલેસેં। અભાગ્યાસ હેં દૃશ્ય પાષાણ ભાસે॥ અભાવે કદા પુણ્ય ગાંઠી પડેના। જુને ઠેવણે મીપણે આકળેના॥૧૩૯॥ જયાચે તયા ચૂકલે પ્રાપ્ત નાહીં। ગુણે ગોવિલે જાહલે દુઃખ દેહીં ॥ ગુણાવેગળી વૃત્તિ તેહિ વળેના। જુને ઠેવણે મીપણે આકળેના॥૧૪૦॥ મ્હણે દાસ સાયાસ ત્યાચે કરાવે। જનીં જાણતા પાય ત્યાચે ધરાવે॥ ગુરૂ અંજનેવીણ તેં આકળેના। જુને ઠેવણે મીપણે તે કળેના॥૧૪૧॥ કળેના કળેના કળેના કળેના। ઢળે નાઢળે સંશયોહી ઢળેના॥ ગળેના ગળેના અહંતા ગળેના। બળેં આકળેના મિળેના મિળેના॥૧૪૨॥ અવિદ્યાગુણે માનવા ઉમજેના। ભ્રમે ચુકલે હીત તે આકળેના॥ પરીક્ષેવિણે બાંધલે દૃઢ નાણેં। પરી સત્ય મિથ્યા અસેં કોણ જાણેં॥૧૪૩॥ જગી પાહતાં સાચ તે કાય આહે। અતી આદરે સત્ય શોધુન પાહે॥ પુઢે પાહતાં પાહતાં દેવ જોડે। ભ્રમ ભ્રાંતિ અજ્ઞાન હેં સર્વ મોડે॥૧૪૪॥ સદા વીષયો ચિંતિતાં જીવ જાલા। અહંભાવ અજ્ઞાન જન્માસ આલા॥ વિવેકે સદા સ્વસ્વરુપી ભરાવે। જિવા ઊગમી જન્મ નાહી સ્વભાવેં॥૧૪૫॥ દિસે લોચની તે નસે કલ્પકોડી। અકસ્માત આકારલે કાળ મોડી॥ પુઢે સર્વ જાઈલ કાંહી ન રાહે। મના સંત આનંત શોધુનિ પાહે॥૧૪૬॥ ફુટેના તુટેના ચળેના ઢળેના। સદા સંચલે મીપણે તે કળેના॥ તયા એકરૂપાસિ દૂજે ન સાહે। મના સંત આનંત શોધુનિ પાહેં॥૧૪૭॥ નિરાકાર આધાર બ્રહ્માદિકાંચા। જયા સાંગતાં શીણલી વેદવાચા॥ વિવેકે તદાકાર હોઊનિ રાહેં। મના સંત આનંત શોધુનિ પાહે॥૧૪૮॥ જગી પાહતાં ચર્મલક્ષી ન લક્ષે। જગી પાહતા જ્ઞાનચક્ષી નિરક્ષે॥ જનીં પાહતા પાહણે જાત આહે। મના સંત આનંત શોધુનિ પાહે॥૧૪૯॥ નસે પીત ના શ્વેત ના શ્યામ કાંહી। નસે વ્યક્ત અવ્યક્ત ના નીળ નાહીં॥ મ્હણે દાસ વિશ્વાસતાં મુક્તિ લાહે। મના સંત આનંત શોધુનિ પાહે॥૧૫૦॥ ખરેં શોધિતાં શોધિતાં શોધિતાહે। મના બોધિતા બોધિતા બોધિતાહે॥ પરી સર્વહી સજ્જનાચેનિ યોગે। બરા નિશ્ચયો પાવિજે સાનુરાગે॥૧૫૧॥ બહૂતાંપરી કૂસરી તત્ત્વઝાડા। પરી અંતરી પાહિજે તો નિવાડા॥ મના સાર સાચાર તે વેગળે રે। સમસ્તાંમધે એક તે આગળે રે॥૧૫૨॥ નવ્હે પિંડજ્ઞાને નવ્હે તત્ત્વજ્ઞાને । સમાધાન કાંહી નવ્હે તાનમાને॥ નવ્હે યોગયાગેં નવ્હે ભોગત્યાગેં। સમાધાન તે સજ્જનાચેનિ યોગે॥૧૫૩॥ મહાવાક્ય તત્ત્વાદિકે પંચકર્ણે। ખુણે પાવિજે સંતસંગે વિવર્ણે॥ દ્વિતીયેસિ સંકેત જો દાવિજેતો। તયા સાંડુની ચંદ્રમા ભાવિજેતો॥૧૫૪॥ દિસેના જની તેચિ શોધુનિ પાહે। બરે પાહતા ગૂજ તેથેચિ આહે॥ કરી ઘેઉ જાતા કદા આઢળેના। જની સર્વ કોંદાટલે તે કળેના॥૧૫૫॥ મ્હણે જાણતા તો જની મૂર્ખ પાહે। અતર્કાસિ તર્કી અસા કોણ આહે॥ જનીં મીપણે પાહતા પાહવેના। તયા લક્ષિતાં વેગળે રાહવેના॥૧૫૬॥ બહૂ શાસ્ત્ર ધુંડાળતા વાડ આહે। જયા નિશ્ચયો યેક તોહી ન સાહે॥ મતી ભાંડતી શાસ્ત્રબોધે વિરોધેં। ગતી ખુંટતી જ્ઞાનબોધે પ્રબોધે॥૧૫૭॥ શ્રુતી ન્યાય મીમાંસકે તર્કશાસ્ત્રે। સ્મૃતી વેદ વેદાન્તવાક્યે વિચિત્રે॥ સ્વયે શેષ મૌનાવલા સ્થીર પાહે। મના સર્વ જાણીવ સાંડૂન રાહે॥૧૫૮॥ જેણે મક્ષિકા ભક્ષિલી જાણિવેચી। તયા ભોજનાચી રુચી પ્રાપ્ત કૈચી॥ અહંભાવ જ્યા માનસીચા વિરેના। તયા જ્ઞાન હે અન્ન પોટી જિરેના॥૧૫૯॥ નકો રે મના વાદ હા ખેદકારી। નકો રે મના ભેદ નાનાવિકારી॥ નકો રે મના શીકવૂં પૂઢિલાંસી। અહંભાવ જો રાહિલા તૂજપાસી॥૧૬૦॥ અહંતાગુણે સર્વહી દુઃખ હોતે। મુખે બોલિલે જ્ઞાન તે વ્યર્થ જાતે॥ સુખી રાહતા સર્વહી સૂખ આહે। અહંતા તુઝી તુંચિ શોધુન પાહે॥૧૬૧॥ અહંતાગુણે નીતિ સાંડી વિવેકી। અનીતીબળે શ્લાઘ્યતા સર્વ લોકી॥ પરી અંતરી અર્વહી સાક્ષ યેતે। પ્રમાણાંતરે બુદ્ધિ સાંડૂનિ જાતે॥૧૬૨॥ દેહેબુદ્ધિચા નિશ્ચયો દૃઢ જાલા। દેહાતીત તે હીત સાંડીત ગેલા॥ દેહેબુદ્ધિ તે આત્મબુદ્ધિ કરાવી। સદા સંગતી સજ્જનાચી ધરાવી॥૧૬૩॥ મનેં કલ્પિલા વીષયો સોડવાવા। મનેં દેવ નિર્ગૂણ તો ઓળખાવા॥ મનેં કલ્પિતા કલ્પના તે સરાવી। સદા સંગતી સજ્જનાચી ધરાવી॥૧૬૪॥ દેહાદીક પ્રપંચ હા ચિંતિયેલા। પરી અંતરી લોભ નિશ્ચિત ઠેલા॥ હરીચિંતને મુક્તિકાંતા કરાવી। સદા સંગતી સજ્જનાંચી ધરાવી॥૧૬૫॥ અહંકાર વિસ્તારલા યા દેહાચા। સ્ત્રિયાપુત્રમિત્રાદિકે મોહ ત્યાંચા॥ બળે ભ્રાંતિ હેં જન્મચિંતા હરાવી। સદા સંગતી સજ્જનાંચી ધરાવી॥૧૬૬॥ બરા નિશ્ચયો શાશ્વતાચા કરાવા। મ્હણે દાસ સંદેહ તો વીસરાવા॥ ઘડીને ઘડી સાર્થકાચી ધરાવી। સદા સંગતી સજ્જનાંચી ધરાવી॥૧૬૭॥ કરી વૃત્તી જો સંત તો સંત જાણા। દુરાશાગુણે જો નવ્હે દૈન્યવાણા॥ ઉપાધી દેહેબુદ્ધીતે વાઢવીતે। પરી સજ્જના કેવિં બાધુ શકે તે॥૧૬૮॥ નસે અંત આનંત સંતા પુસાવા। અહંકારવિસ્તાર હા નીરસાવા॥ ગુણેવીણ નિર્ગુણ તો આઠવાવા। દેહેબુદ્ધિચા આઠવુ નાઠવાવા॥૧૬૯॥ દેહેબુદ્ધિ હે જ્ઞાનબોધે ત્યજાવી। વિવેકે તયે વસ્તુચી ભેટી ઘ્યાવી॥ તદાકાર હે વૃત્તિ નાહી સ્વભાવે। મ્હણોની સદા તેચિ શોધીત જાવે॥૧૭૦॥ અસે સાર સાચાર તેં ચોરલેસે। ઇહીં લોચની પાહતા દૃશ્ય ભાસે॥ નિરાભાસ નિર્ગુણ તેં આકળેના। અહંતાગુણે કલ્પિતાહી કળેના॥૧૭૧॥ સ્ફુરે વીષયી કલ્પના તે અવિદ્યા। સ્ફુરે બ્રહ્મ રે જાણ માયા સુવિદ્યા॥ મુળીં કલ્પના દો રુપેં તેચિ જાલી। વિવેકે તરી સ્વસ્વરુપી મિળાલી॥૧૭૨॥ સ્વરુપી ઉદેલા અહંકાર રાહો। તેણે સર્વ આચ્છાદિલે વ્યોમ પાહો॥ દિશા પાહતાં તે નિશા વાઢતાહે। વિવેકે વિચારે વિવંચુનિ પાહે॥૧૭૩॥ જયા ચક્ષુને લક્ષિતા લક્ષવેના। ભવા ભક્ષિતા રક્ષિતા રક્ષવેના॥ ક્ષયાતીત તો અક્ષયી મોક્ષ દેતો। દયાદક્ષ તો સાક્ષિને પક્ષ ઘેતો॥૧૭૪॥ વિધી નિર્મિતી લીહિતો સર્વ ભાળી। પરી લીહિતા કોણ ત્યાચે કપાળી॥ હરૂ જાળિતો લોક સંહારકાળી। પરી શેવટી શંકરા કોણ જાળી॥૧૭૫॥ જગી દ્વાદશાદિત્ય હે રુદ્ર અક્રા। અસંખ્યાત સંખ્યા કરી કોણ શક્રા॥ જગી દેવ ધુંડાળિતા આઢળેના। જગી મુખ્ય તો કોણ કૈસા કળેના॥૧૭૬॥ તુટેના ફુટેના કદા દેવરાણા। ચળેના ઢળેના કદા દૈન્યવાણા॥ કળેના કળેના કદા લોચનાસી। વસેના દિસેના જગી મીપણાસી॥૧૭૭॥ જયા માનલા દેવ તો પુજિતાહે। પરી દેવ શોધુનિ કોણી ન પાહે॥ જગી પાહતા દેવ કોટ્યાનુકોટી। જયા માનલી ભક્તિ જે તેચિ મોઠી॥૧૭૮॥ તિન્હી લોક જેથૂનિ નિર્માણ ઝાલે। તયા દેવરાયાસિ કોણી ન બોલે॥ જગીં થોરલા દેવ તો ચોરલાસે। ગુરૂવીણ તો સર્વથાહી ન દીસે॥૧૭૯॥ ગુરુ પાહતા પાહતા લક્ષ કોટી। બહૂસાલ મંત્રાવળી શક્તિ મોઠી॥ મની કામના ચેટકે ધાતમાતા। જની વ્યર્થ રે તો નવ્હે મુક્તિદાતા॥૧૮૦॥ ________ નવ્હે ચેટકી ચાળકૂ દ્રવ્યભોંદુ। નવ્હે નિંદકૂ મત્સરૂ ભક્તિમંદૂ॥ નવ્હે ઉન્મતૂ વેસની સંગબાધૂ। જની જ્ઞાનિયા તોચિ સાધુ અગાધૂ॥૧૮૧॥ નવ્હે વાઉગી ચાહુટી કામ પોટી। ક્રિયેવીણ વાચાળતા તેચિ મોઠી॥ મુખે બોલિલ્યાસારિખે ચાલતાહે। મના સદ્ગુરુ તોચિ શોધુનિ પાહે॥૧૮૨॥ જની ભક્ત જ્ઞાની વિવેકી વિરાગી। કૃપાળુ મનસ્વી ક્ષમાવંત યોગી॥ પ્રભુ દક્ષ વ્યુત્પન્ન ચાતુર્ય જાણે। તયાચેનિ યોગે સમાધાન બાણે॥૧૮૩॥ નવ્હે તોચિ જાલે નસે તેચિ આલે। કળો લાગલે સજ્જનાચેનિ બોલે॥ અનિર્વાચ્ય તે વાચ્ય વાચે વદાવે। મના સંત આનંત શોધીત જાવે॥૧૮૪॥ લપાવે અતિ આદરે રામરુપી। ભયાતીત નિશ્ચીત યે સ્વસ્વરુપી॥ કદા તો જની પાહતાંહી દિસેના। સદા ઐક્ય તો ભિન્નભાવે વસેના॥૧૮૫॥ સદા સર્વદા રામ સન્નીધ આહે। મના સજ્જના સત્ય શોધુન પાહે॥ અખંડીત ભેટી રઘૂરાજયોગૂ। મના સાંડીં રે મીપણાચા વિયોગૂ॥૧૮૬॥ ભુતે પિંડ બ્રહ્માંડ હે ઐક્ય આહે। પરી સર્વહી સ્વસ્વરુપી ન સાહે॥ મના ભાસલે સર્વ કાહી પહાવે। પરી સંગ સોડુનિ સુખી રહાવે॥૧૮૭॥ દેહેભાન હે જ્ઞાનશસ્ત્રે ખુડાવે। વિદેહીપણે ભક્તિમાર્ગેચિ જાવે॥ વિરક્તીબળે નિંદ્ય સર્વૈ ત્યજાવે। પરી સંગ સોડુનિ સુખી રહાવે॥૧૮૮॥ મહી નિર્મિલી દેવ તો ઓળખાવા। જયા પાહતાં મોક્ષ તત્કાળ જીવા॥ તયા નિર્ગુણાલાગી ગૂણી પહાવે। પરી સંગ સોડુનિ સુખે રહાવે॥૧૮૯॥ નવ્હે કાર્યકર્તા નવ્હે સૃષ્ટિભર્તા। પુરેહૂન પર્તા ન લિંપે વિવર્તા॥ તયા નિર્વિકલ્પાસિ કલ્પિત જાવે। પરિ સંગ સોડુનિ સુખે રહાવે॥૧૯૦॥ _____ દેહેબુદ્ધિચા નિશ્ચયો જ્યા ઢળેના। તયા જ્ઞાન કલ્પાંતકાળી કળેના॥ પરબ્રહ્મ તેં મીપણે આકળેના। મની શૂન્ય અજ્ઞાન હે માવળેના॥૧૯૧॥ મના ના કળે ના ઢળે રુપ જ્યાચે। દુજેવીણ તેં ધ્યાન સર્વોત્તમાચે॥ તયા ખુણ તે હીન દૃષ્ટાંત પાહે। તેથે સંગ નિઃસંગ દોન્હી ન સાહે॥૧૯૨॥ નવ્હે જાણતા નેણતા દેવરાણા। ન યે વર્ણિતા વેદશાસ્ત્રા પુરાણા॥ નવ્હે દૃશ્ય અદૃશ્ય સાક્ષી તયાચા। શ્રુતી નેણતી નેણતી અંત ત્યાચા॥૧૯૩॥ વસે હૃદયી દેવ તો કોણ કૈસા। પુસે આદરે સાધકૂ પ્રશ્ન ઐસા॥ દેહે ટાકિતા દેવ કોઠે પહાતો । પરિ માગુતા ઠાવ કોઠે રહાતો॥૧૯૪॥ બસે હૃદયી દેવ તો જાણ ઐસા। નભાચેપરી વ્યાપકૂ જાણ તૈસા॥ સદા સંચલા યેત ના જાત કાંહી। તયાવીણ કોઠે રિતા ઠાવ નાહી॥૧૯૫॥ નભી વાવરે જા અણુરેણુ કાહી। રિતા ઠાવ યા રાઘવેવીણ નાહી॥ તયા પાહતા પાહતા તોચિ જાલે। તેથે લક્ષ આલક્ષ સર્વે બુડાલે॥૧૯૬॥ નભાસારિખે રુપ યા રાઘવાચે। મની ચિંતિતા મૂળ તુટે ભવાચે॥ તયા પાહતા દેહબુદ્ધી ઉરેના। સદા સર્વદા આર્ત પોટી પુરેના॥૧૯૭॥ નભે વ્યાપિલે સર્વ સૃષ્ટીસ આહે। રઘૂનાયકા ઊપમા તે ન સાહે॥ દુજેવીણ જો તોચિ તો હા સ્વભાવે। તયા વ્યાપકૂ વ્યર્થ કૈસે મ્હણાવે॥૧૯૮॥ અતી જીર્ણ વિસ્તીર્ણ તે રુપ આહે। તેથે તર્કસંપર્ક તોહી ન સાહે॥ અતી ગુઢ તે દૃશ્ય તત્કાળ સોપે। દુજેવીણ જે ખુણ સ્વામિપ્રતાપે॥૧૯૯॥ કળે આકળે રુપ તે જ્ઞાન હોતા। તેથે આટલી સર્વસાક્ષી અવસ્થા॥ મના ઉન્મની શબ્દ કુંઠીત રાહે। તો રે તોચિ તો રામ સર્વત્ર પાહે॥૨૦૦॥ __ કદા ઓળખીમાજિ દૂજે દિસેના। મની માનસી દ્વૈત કાહી વસેના॥ બહૂતા દિસા આપલી ભેટ જાલી। વિદેહીપણે સર્વ કાયા નિવાલી॥૨૦૧॥ મના ગુજ રે તૂજ હે પ્રાપ્ત ઝાલે। પરી અંતરી પાહિજે યત્ન કેલે॥ સદા શ્રવણે પાવિજે નિશ્ચયાસી। ધરી સજ્જનસંગતી ધન્ય હોસી॥૨૦૨॥ મના સર્વહી સંગ સોડૂનિ દ્યાવા। અતી આદરે સજ્જનાચા ધરાવા॥ જયાચેનિ સંગે મહાદુઃખ ભંગે। જની સાધનેવીણ સન્માર્ગ લાગે॥૨૦૩॥ મના સંગ હા સર્વસંગાસ તોડી। મના સંગ હા મોક્ષ તાત્કાળ જોડી॥ મના સંગ હા સાધના શીઘ્ર સોડી। મના સંગ હા દ્વૈત નિઃશેષ મોડી॥૨૦૪॥ મનાચી શતે ઐકતા દોષ જાતી। મતીમંદ તે સાધના યોગ્ય હોતી॥ ચઢે જ્ઞાન વૈરાગ્ય સામર્થ્ય અંગી। મ્હણે દાસ વિશ્વાસત મુક્તિ ભોગી॥૨૦૫॥ ॥ જય જય રઘુવીર સમર્થ ॥
https://www.lokdayro.com/
श्रीसमर्थ रामदासकृत मनाचे श्लोक ॥ जय जय रघुवीर समर्थ ॥ गणाधीश जो ईश सर्वां गुणांचा। मुळारंभ आरंभ तो निर्गुणाचा॥ नमूं शारदा मूळ चत्वार वाचा। गमूं पंथ आनंत या राघवाचा॥१॥ मना सज्जना भक्तिपंथेचि जावें। तरी श्रीहरी पाविजेतो स्वभावें॥ जनीं निंद्य तें सर्व सोडूनि द्यावें। जनीं वंद्य ते सर्व भावे करावे॥२॥ प्रभाते मनी राम चिंतीत जावा। पुढे वैखरी राम आधी वदावा॥ सदाचार हा थोर सांडूं नये तो। जनीं तोचि तो मानवी धन्य होतो॥३॥ मना वासना दुष्ट कामा न ये रे। मना सर्वथा पापबुद्धी नको रे॥ मना सर्वथा नीति सोडूं नको हो। मना अंतरीं सार वीचार राहो॥४॥ मना पापसंकल्प सोडूनि द्यावा। मना सत्यसंकल्प जीवीं धरावा॥ मना कल्पना ते नको वीषयांची। विकारे घडे हो जनी सर्व ची ची॥५॥ नको रे मना क्रोध हा खेदकारी। नको रे मना काम नाना विकारी॥ नको रे मना सर्वदा अंगिकारू। नको रे मना मत्सरु दंभ भारु॥६॥ मना श्रेष्ठ धारिष्ट जीवीं धरावे। मना बोलणे नीच सोशीत जावें॥ स्वयें सर्वदा नम्र वाचे वदावे। मना सर्व लोकांसि रे नीववावें॥७॥ देहे त्यागितां कीर्ति मागें उरावी। मना सज्जना हेचि क्रीया धरावी॥ मना चंदनाचे परी त्वां झिजावे। परी अंतरीं सज्जना नीववावे॥८॥ नको रे मना द्रव्य ते पूढिलांचे। अति स्वार्थबुद्धी नुरे पाप सांचे॥ घडे भोगणे पाप ते कर्म खोटे। न होतां मनासारिखें दु:ख मोठे॥९॥ सदा सर्वदा प्रीती रामीं धरावी। दुःखाची स्वयें सांडि जीवी करावी॥ देहेदु:ख ते सूख मानीत जावे। विवेके सदा स्वस्वरुपीं भरावें॥१०॥ जनीं सर्वसूखी असा कोण आहे। विचारें मना तुंचि शोधुनि पाहे॥ मना त्वांचि रे पूर्वसंचीत केले। तयासारिखे भोगणें प्राप्त जाले ॥११॥ मना मानसीं दु:ख आणूं नको रे। मना सर्वथा शोक चिंता नको रे॥ विवेके देहेबुद्धि सोडूनि द्यावी। विदेहीपणें मुक्ति भोगीत जावी॥१२॥ मना सांग पां राखणा काय जाले। अकस्मात ते राज्य सर्वै बुडाले॥ म्हणोनी कुडी वासना सांड वेगीं। बळे लागला काळ हा पाठिलागी॥१३॥ जिवा कर्मयोगे जनीं जन्म जाला। परी शेवटीं काळमूखीं निमाला॥ महाथोर ते मृत्युपंथेचि गेले। कितीएक ते जन्मले आणि मेले॥१४॥ मना पाहतां सत्य हे मृत्युभूमी। जितां बोलती सर्वही जीव मी मी॥ चिरंजीव हे सर्वही मानिताती। अकस्मात सांडूनिया सर्व जाती॥१५॥ मरे एक त्याचा दुजा शोक वाहे। अकस्मात तोही पुढे जात आहे॥ पुरेना जनीं लोभ रे क्षोभ त्याते। म्हणोनी जनीं मागुता जन्म घेते॥१६॥ मनीं मानवा व्यर्थ चिंता वहाते। अकस्मात होणार होऊनि जाते॥ घडें भोगणे सर्वही कर्मयोगे। मतीमंद तें खेद मानी वियोगें॥१७॥ मना राघवेंवीण आशा नको रे। मना मानवाची नको कीर्ति तूं रे॥ जया वर्णिती वेद-शास्त्रे-पुराणें। तया वर्णितां सर्वही श्लाघ्यवाणे॥१८॥ मना सर्वथा सत्य सांडूं नको रे। मना सर्वथा मिथ्य मांडूं नको रे॥ मना सत्य ते सत्य वाचे वदावे। मना मिथ्य तें मिथ्य सोडूनि द्यावें॥१९॥ बहू हिंपुटी होईजे मायपोटी। नको रे मना यातना तेचि मोठी॥ निरोधें पचे कोंडिले गर्भवासी। अधोमूख रे दु:ख त्या बाळकासीं॥२०॥ मना वासना चूकवीं येरझारा। मना कामना सांडी रे द्रव्यदारा॥ मना यातना थोर हे गर्भवासीं। मना सज्जना भेटवीं राघवासीं॥२१॥ मना सज्जना हीत माझें करावें। रघुनायका दृढ चित्ती धरावें॥ महाराज तो स्वामि वायुसुताचा। जना उद्धरी नाथ लोकत्रयाचा॥२२॥ न बोलें मना राघवेवीण कांहीं। जनी वाउगें बोलता सुख नाहीं॥ घडिने घडी काळ आयुष्य नेतो। देहांतीं तुला कोण सोडूं पहातो?॥२३॥ रघुनायकावीण वांया शिणावे। जनासारिखे व्यर्थ कां वोसणावें॥ सदा सर्वदा नाम वाचे वसो दे। अहंता मनी पापिणी ते नसो दे॥२४॥ मना वीट मानूं नको बोलण्याचा। पुढें मागुता राम जोडेल कैंचा॥ सुखाची घडी लोटतां सूख आहे। पुढें सर्व जाईल कांही न राहे॥२५॥ देहेरक्षणाकारणें यत्न केला। परी शेवटीं काळ घेउन गेला॥ करीं रे मना भक्ति या राघवाची। पुढें अंतरीं सोडिं चिंता भवाची॥२६॥ भवाच्या भये काय भीतोस लंडी। धरीं रे मना धीर धाकासि सांडी॥ रघूनायकासारिखा स्वामि शीरीं। नुपेक्षी कदा कोपल्या दंडधारी॥२७॥ दिनानाथ हा राम कोदंडधारी। पुढें देखतां काळ पोटीं थरारी॥ मना वाक्य नेमस्त हे सत्य मानीं। नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥२८॥ पदी राघवाचे सदा ब्रीद गाजे। वळें भक्तरीपूशिरी कांबि वाजे॥ पुरी वाहिली सर्व जेणे विमानीं। नुपेक्षी कदा रामदासाभिमानी॥२९॥ समर्थाचिया सेचका वक्र पाहे। असा सर्व भुमंडळी कोण आहे॥ जयाची लिला वर्णिती लोक तीन्ही। नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥३०॥ महासंकटी सोडिले देव जेणें। प्रतापे बळे आगळा सर्वगूणे॥ जयाते स्मरे शैलजा शूलपाणी। नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥३१॥ अहल्या शिळा राघवें मुक्त केली। पदीं लागतां दिव्य होऊनि गेली॥ जया वर्णितां शीणली वेदवाणी। नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥३२॥ वसे मेरुमांदार हे सृष्टिलीला । शशी सूर्य तारांगणे मेघमाला॥ चिरंजीव केले जनी दास दोन्ही। नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥३३॥ उपेक्षी कदा रामरुपी असेना। जिवां मानवां निश्चयो तो वसेना॥ शिरी भार वाहेन बोले पुराणीं। नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥३४॥ असे हो जया अंतरी भाव जैसा। वसे हो तया अंतरी देव तैसा॥ अनन्यास रक्षीतसे चापपाणी। नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥३५॥ सदा सर्वदा देव सन्नीध आहे। कृपाळुपणे अल्प धारीष्ट पाहे॥ सुखानंद आनंद कैवल्यदानी। नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥३६॥ सदा चक्रवाकासि मार्तंड जैसा। उडी घालितो संकटी स्वामि तैसा॥ हरीभक्तिचा घाव गाजे निशाणी। नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥३७॥ मना प्रार्थना तूजला एक आहे। रघूराज थक्कीत होऊनि पाहे॥ अवज्ञा कदा हो यदर्थी न कीजे। मना सज्जना राघवी वस्ति कीजे॥३८॥ जया वर्णिती वेद शास्त्रे पुराणे। जयाचेनि योगें समाधान बाणे॥ तयालागिं हें सर्व चांचल्य दीजे। मना सज्जना राघवी वस्ति कीजे॥३९॥ मना पाविजे सर्वही सूख जेथे। अति आदरें ठेविजे लक्ष तेथें॥ विविकें कुडी कल्पना पालटिजे। मना सज्जना राघवी वस्ति कीजे॥४०॥ बहू हिंडतां सौख्य होणार नाहीं। शिणावे परी नातुडे हीत कांहीं॥ विचारें बरें अंतरा बोधवीजे। मना सज्जना राघवीं वस्ति कीजे॥४१॥ बहुतांपरी हेंचि आतां धरावें। रघूनायका आपुलेसे करावें॥ दिनानाथ हें तोडरीं ब्रीद गाजे। मना सज्जना राघवीं वस्ति कीजे॥४२॥ मना सज्जना एक जीवीं धरावें। जनी आपुलें हीत तूवां करावें॥ रघूनायकावीण बोलो नको हो। सदा मानसीं तो निजध्यास राहो॥४३॥ मना रे जनीं मौनमुद्रा धरावी। कथा आदरे राघवाची करावी॥ नसें राम ते धाम सोडूनि द्यावे। सुखालागिं आरण्य सेवीत जावे॥४४॥ जयाचेनि संगे समाधान भंगे। अहंता अकस्मात येऊनि लागे॥ तये संगतीची जनीं कोण गोडी। जिये संगतीनें मती राम सोडी॥४५॥ मना जे घडी राघवेवीण गेली। जनीं आपुली ते तुवां हानि केली॥ रघूनायकावीण तो शीण आहे। जनी दक्ष तो लक्ष लावूनि पाहे॥४६॥ मनीं लोचनीं श्रीहरी तोचि पाहे। जनीं जाणतां मुक्त होऊनि राहे॥ गुणीं प्रीति राखे क्रमू साधनाचा। जगीं धन्य तो दास सर्वोत्तमाचा॥४७॥ सदा देवकाजीं झिजे देह ज्याचा। सदा रामनामें वदे नित्य साचा॥ स्वधर्मेचि चाले सदा उत्तमाचा। जगीं धन्य तो दास सर्वोत्तमाचा॥४८॥ सदा बोलण्यासारिखे चालताहे। अनेकीं सदा एक देवासि पाहे॥ सगूणी भजे लेश नाही भ्रमाचा। जगीं धन्य तो दास सर्वोत्तमाचा॥४९॥ नसे अंतरी काम नानाविकारी। उदासीन जो तापसी ब्रह्मचारी॥ निवाला मनीं लेश नाही तमाचा। जगी धन्य तो दास सर्वोत्तमाचा॥५०॥ मदें मत्सरें सांडिली स्वार्थबुद्धी। प्रपंचीक नाहीं जयातें उपाधी॥ सदा बोलणे नम्र वाचा सुवाचा। जगी धन्य तो दास सर्वोत्तमाचा॥५१॥ क्रमी वेळ जो तत्त्वचिंतानुवादे। न लिंपे कदा दंभ वादे विवादे॥ करी सुखसंवाद जो उगमाचा। जगी धन्य तो दास सर्वोत्तमाचा॥५२॥ सदा आर्जवी प्रीय जो सर्व लोकीं। सदा सर्वदा सत्यवादी विवेकी॥ न बोले कदा मिथ्य वाचा त्रिवाचा। जगी धन्य तो दास सर्वोत्तमाचा॥५३॥ सदा सेवि आरण्य तारुण्यकाळीं। मिळेना कदा कल्पनेचेनि मेळी॥ चळेना मनीं निश्चयो दृढ ज्याचा। जगीं धन्य तो दास सर्वोत्तमाचा॥५४॥ नसे मानसीं नष्ट आशा दुराशा। वसे अंतरीं प्रेमपाशा पिपाशा॥ ऋणी देव हा भक्तिभावे जयाचा। जगी धन्य तो दास सर्वोत्तमाचा॥५५॥ दिनाचा दयाळू मनाचा मवाळू। स्नेहाळू कृपाळू जनीं दासपाळू॥ तया अंतरी क्रोध संताप कैंचा। जगीं धन्य तो दास सर्वोत्तमाचा॥५६॥ जगीं होइजे धन्य या रामनामे। क्रिया भक्ति ऊपासना नित्य नेमे॥ उदासीनता तत्त्वता सार आहे। सदा सर्वदा मोकळी वृत्ति राहे ॥५७॥ नको वासना वीषयीं वृत्तिरुपें। पदार्थी जडे कामना पूर्वपापें॥ सदा राम निष्काम चिंतीत जावा। मना कल्पनालेश तोहि नसावा॥५८॥ मना कल्पना कल्पितां कल्पकोटी। नव्हे रे नव्हे सर्वथा रामभेटी॥ मनीं कामना राम नाही जयाला। अती आदरे प्रीती नाही तयाला॥५९॥ मना राम कल्पतरु कामधेनु। निधी सार चिंतामणी काय वानूं॥ जयाचेनि योगे घडे सर्व सत्ता। तया साम्यता कायसी कोण आतां॥६०॥ उभा कल्पवृक्षातळीं दु:ख वाहे। तया अंतरीं सर्वदा तेचि आहे॥ जनी सज्जनी वाद हा वाढवावा। पुढें मागता शोक जीवीं धरावा॥६१॥ निजध्यास तो सर्व तुटोनि गेला। बळें अंतरीं शोक संताप ठेला॥ सुखानंद आनंद भेदें बुडाला। मना निश्चयो सर्व खेदे उडाला॥६२॥ घरी कामधेनू पुढें ताक मागें। हरीबोध सांडोनि वेवाद लागे॥ करी सार चिंतामणी काचखंडे। तया मागतां देत आहे उदंडे॥६३॥ अती मूढ त्या दृढ बुद्धि असेना। अती काम त्या राम चित्ती वसेना॥ अती लोभ त्या क्षोभ होइल जाणा। अती वीषयी सर्वदा दैन्यवाणा॥६४॥ नको दैन्यवाणें जिणे भक्तिऊणे। अती मुर्ख त्या सर्वदा दु:ख दूणे॥ धरीं रे मना आदरें प्रीति रामी। नको वासना हेमधामीं विरामीं॥६५॥ नव्हे सार संसार हा घोर आहे। मना सज्जना सत्य शोधुनि पाहे॥ जनीं वीष खातां पुढे सूख कैचे। करीं रे मना ध्यान या राघवाचें॥६६॥ घनश्याम हा राम लावण्यरुपी। महाधीर गंभीर पूर्णप्रतापी॥ करी संकटीं सेवकांचा कुडावा। प्रभाते मनी राम चिंतीत जावा॥६७॥ बळें आगळा राम कोदंडधारी। महाकाळ विक्राळ तोही थरारी॥ पुढे मानवा किंकरा कोण केवा। प्रभाते मनी राम चिंतीत जावा॥६८॥ सुखानंदकारी निवारी भयातें। जनीं भक्तिभावे भजावे तयातें॥ विवेके त्यजावा अनाचार हेवा। प्रभाते मनी राम चिंतीत जावा॥६९॥ सदा रामनामे वदा पुर्णकामें। कदा बाधिजेना ऽऽ पदा नित्य नेमें॥ मदालस्य हा सर्व सोडोनि द्यावा। प्रभाते मनी राम चिंतीत जावा॥७०॥ जयाचेनि नामें महादोष जाती। जयाचेनि नामें गती पाविजेती॥ जयाचेनि नामें घडे पुण्यठेवा। प्रभाते मनी राम चिंतीत जावा॥७१॥ न वेचे कदा ग्रंथचि अर्थ काही। मुखे नाम उच्चारितां कष्ट नाहीं॥ महाघोर संसारशत्रु जिणावा। प्रभाते मनी राम चिंतीत जावा॥७२॥ देहेदंडणेचे महादु:ख आहे। महादु:ख तें नाम घेता न राहे॥ सदाशीव चिंतीतसे देवदेवा। प्रभाते मनीं राम चिंतीत जावा॥७३॥ बहुतांपरी संकटे साधनांची। व्रते दान उद्यापने ती धनाची॥ दिनाचा दयाळू मनी आठवावा। प्रभाते मनी राम चिंतीत जावा॥७४॥ समस्तामधे सार साचार आहे। कळेना तरी सर्व शोधुन पाहे॥ जिवा संशयो वाउगा तो त्यजावा। प्रभाते मनी राम चिंतीत जावा॥७५॥ नव्हे कर्म ना धर्म ना योग कांही। नव्हे भोग ना त्याग ना सांग पाहीं॥ म्हणे दास विश्वास नामी धरावा। प्रभाते मनी राम चिंतीत जावा॥७६। करी काम निष्काम या राघवाचे। करी रुप स्वरुप सर्वां जिवांचे ॥ करि छंद निर्द्वद्व हे गुण गातां। हरीकीर्तनी वृत्तिविश्वास होतां॥७७॥ अहो ज्या नरा रामविश्वास नाहीं। तया पामरा बाधिजे सर्व कांही॥ महाराज तो स्वामि कैवल्यदाता। वृथा वाहणें देहसंसारचिंता॥७८॥ मना पावना भावना राघवाची। धरी अंतरीं सोडिं चिंता भवाची॥ भवाची जिवा मानवा भूलि ठेली। नसे वस्तुचि धारणा व्यर्थ गेली॥७९॥ धरा श्रीवरा त्या हरा अंतराते। तरा दुस्तरा त्या परा सागराते॥ सरा वीसरा त्या भरा दुर्भराते। करा नीकरा त्या खरा मत्सराते॥८०॥ मना मत्सरे नाम सांडूं नको हो। अती आदरे हा निजध्यास राहो॥ समस्तांमधे नाम हे सार आहे। दुजी तूळणा तूळितांही न साहे॥८१॥ बहु नाम या रामनामी तुळेना। अभाग्या नरा पामरा हे कळेंना॥ विषा औषधा घेतले पार्वतीशे। जिवा मानवा किंकरा कोण पुसे॥८२॥ जेणे जाळिला काम तो राम ध्यातो। उमेसी अती आदरें गूण गातो॥ बहु ज्ञान वैराग्य सामर्थ्य जेथें। परी अंतरी नामविश्वास तेथें॥८३॥ विठोने शिरी वाहिला देवराणा। तया अंतरी ध्यास रे त्यासि नेणा॥ निवाला स्वये तापसी चंद्रमौळी। जिवा सोडवी राम हा अंतकाळीं॥८४॥ भजा राम विश्राम योगेश्वरांचा। जपू नेमिला नेम गौरीहराचा॥ स्वये नीववी तापसी चंद्रमौळी। तुम्हां सोडवी राम हा अंतकाळीं॥८५॥ मुखी राम विश्राम तेथेचि आहे। सदानंद आनंद सेवोनि आहे॥ तयावीण तो शीण संदेहकारी। निजधाम हे नाम शोकापहारी॥८६॥ मुखी राम त्या काम बाधुं शकेना। गुणे इष्ट धारिष्ट त्याचे चुकेना॥ हरीभक्त तो शक्त कामास भारी। जगीं धन्य तो मारुती ब्रह्मचारी॥८७॥ बहू चांगले नाम या राघवाचे। अती साजिरे स्वल्प सोपे फुकाचे॥ करी मूळ निर्मूळ घेता भवाचे। जिवां मानवां हेंचि कैवल्य साचें॥८८॥ जनीं भोजनी नाम वाचे वदावें। अती आदरे गद्यघोषे म्हणावे॥ हरीचिंतने अन्न सेवीत जावे। तरी श्रीहरी पाविजेतो स्वभावें॥८९॥ न ये राम वाणी तया थोर हाणी। जनीं व्यर्थ प्राणी तया नाम कोणी॥ हरीनाम हें वेदशास्त्रीं पुराणीं। बहू आगळे बोलिली व्यासवाणी॥९०॥ नको वीट मानूं रघुनायकाचा। अती आदरे बोलिजे राम वाचा॥ न वेंचे मुखी सांपडे रे फुकाचा। करीं घोष त्या जानकीवल्लभाचा॥९१॥ अती आदरें सर्वही नामघोषे। गिरीकंदरी जाइजे दूरि दोषें॥ हरी तिष्ठतू तोषला नामघोषें। विशेषें हरामानसीं रामपीसें॥९२॥ जगीं पाहतां देव हा अन्नदाता। तया लागली तत्त्वता सार चिंता॥ तयाचे मुखी नाम घेता फुकाचे। मना सांग पां रे तुझे काय वेंचे॥९३॥ तिन्ही लोक जाळुं शके कोप येतां। निवाला हरु तो मुखे नाम घेतां॥ जपे आदरें पार्वती विश्वमाता। म्हणोनी म्हणा तेंचि हे नाम आतां॥९४॥ अजामेळ पापी वदे पुत्रकामे। तया मुक्ति नारायणाचेनि नामें॥ शुकाकारणे कुंटणी राम वाणी। मुखें बोलतां ख्याति जाली पुराणीं॥९५॥ महाभक्त प्रल्हाद हा दैत्यकूळीं। जपे रामनामावळी नित्यकाळीं॥ पिता पापरुपी तया देखवेना। जनी दैत्य तो नाम मुखे म्हणेना॥९६॥ मुखी नाम नाहीं तया मुक्ति कैंची। अहंतागुणे यातना ते फुकाची॥ पुढे अंत येईल तो दैन्यवाणा। म्हणोनि म्हणा रे म्हणा देवराणा॥९७॥ हरीनाम नेमस्त पाषाण तारी। बहु तारीले मानवी देहधारी॥ तया रामनामीं सदा जो विकल्पी। वदेना कदा जीव तो पापरूपी॥९८॥ जगीं धन्य वाराणसी पुण्यराशी। तयेमाजि आतां गतीं पूर्वजांसी॥ मुखे रामनामावळी नित्य काळीं। जिवा हित सांगे सदा चंद्रमौळी॥९९॥ यथासांग रे कर्म तेंहि घडेना। घडे धर्म तें पुण्य गांठी पडेना॥ दया पाहतां सर्व भुतीं असेना। फुकाचे मुखी नाम तेंही वसेना॥१००॥ जया नावडे नाम त्या यम जाची। विकल्पे उठे तर्क त्या नर्क ची ची॥ म्हणोनि अती आदरे नाम घ्यावे। मुखे बोलतां दोष जाती स्वभावें॥१०१॥ अती लीनता सर्वभावे स्वभावें। जना सज्जनालागिं संतोषवावे॥ देहे कारणीं सर्व लावीत जावें। सगूणीं अती आदरेसी भजावें॥१०२॥ हरीकीर्तनीं प्रीति रामीं धरावी। देहेबुद्धि नीरूपणीं वीसरावी॥ परद्रव्य आणीक कांता परावी। यदर्थीं मना सांडि जीवीं करावी॥१०३॥ क्रियेवीण नानापरी बोलिजेंते। परी चित्त दुश्चीत तें लाजवीतें॥ मना कल्पना धीट सैराट धांवे। तया मानवा देव कैसेनि पावे॥१०४॥ विवेके क्रिया आपुली पालटावी। अती आदरे शुद्ध क्रीया धरावी॥ जनीं बोलण्यासारिखे चाल बापा। मना कल्पना सोडिं संसारतापा॥१०५॥ बरी स्नानसंध्या करी एकनिष्ठा। विवेके मना आवरी स्थानभ्रष्टा॥ दया सर्वभुतीं जया मानवाला। सदा प्रेमळू भक्तिभावे निवाला॥१०६॥ मना कोपआरोपणा ते नसावी। मना बुद्धि हे साधुसंगी वसावी॥ मना नष्ट चांडाळ तो संग त्यागीं। मना होइ रे मोक्षभागी विभागी॥१०७॥ मना सर्वदा सज्जनाचेनि योगें। क्रिया पालटे भक्तिभावार्थ लागे॥ क्रियेवीण वाचाळता ते निवारी। तुटे वाद संवाद तो हीतकारी॥१०८॥ जनीं वादवेवाद सोडूनि द्यावा। जनीं वादसंवाद सूखे करावा॥ जगीं तोचि तो शोकसंतापहारी। तुटे वाद संवाद तो हीतकारी॥१०९॥ तुटे वाद संवाद त्याते म्हणावें। विवेके अहंभाव यातें जिणावें॥ अहंतागुणे वाद नाना विकारी। तुटे वाद संवाद तो हीतकारी॥११०॥ हिताकारणे बोलणे सत्य आहे। हिताकारणे सर्व शोधुनि पाहें॥ हितकारणे बंड पाखांड वारी। तुटे वाद संवाद तो हीतकारी॥१११॥ जनीं सांगतां ऐकता जन्म गेला। परी वादवेवाद तैसाचि ठेला॥ उठे संशयो वाद हा दंभधारी। तुटे वाद संवाद तो हीतकारी॥११२॥ जनी हीत पंडीत सांडीत गेले। अहंतागुणे ब्रह्मराक्षस जाले॥ तयाहून व्युत्पन्न तो कोण आहे। मना सर्व जाणीव सांडुनि राहे॥११३॥ फुकाचे मुखी बोलतां काय वेचे। दिसंदीस अभ्यंतरी गर्व सांचे॥ क्रियेवीण वाचाळता व्यर्थ आहे। विचारे तुझा तूंचि शोधुनि पाहे॥११४॥ तुटे वाद संवाद तेथें करावा। विविके अहंभाव हा पालटावा॥ जनीं बोलण्यासारिखे आचरावें। क्रियापालटे भक्तिपंथेचि जावे॥११५॥ बहू शापिता कष्टला अंबऋषी। तयाचे स्वये श्रीहरी जन्म सोशी॥ दिला क्षीरसिंधु तया ऊपमानी। नुपेक्षी कदा देव भक्ताभिमानी॥११६॥ धुरू लेकरु बापुडे दैन्यवाणे। कृपा भाकितां दीधली भेटी जेणे॥ चिरंजीव तारांगणी प्रेमखाणी। नुपेक्षी कदा देव भक्ताभिमानी॥११७॥ गजेंदु महासंकटी वास पाहे। तयाकारणे श्रीहरी धांवताहे॥ उडी घातली जाहला जीवदानी। नुपेक्षी कदा देव भक्ताभिमानी॥११८॥ अजामेळ पापी तया अंत आला। कृपाळूपणे तो जनीं मुक्त केला॥ अनाथासि आधार हा चक्रपाणी। नुपेक्षी कदा देव भक्ताभिमानी॥११९॥ विधीकारणे जाहला मत्स्य वेगीं। धरी कूर्मरुपे धरा पृष्ठभागी। जना रक्षणाकारणे नीच योनी। नुपेक्षी कदा देव भक्ताभिमानी॥१२०॥ महाभक्त प्रल्हाद हा कष्टवीला। म्हणोनी तयाकारणे सिंह जाला॥ न ये ज्वाळ वीशाळ संनधि कोणी। नुपेक्षी कदा देव भक्ताभिमानी॥१२१॥ कृपा भाकिता जाहला वज्रपाणी। तया कारणें वामनू चक्रपाणी॥ द्विजांकारणे भार्गवू चापपाणी। नुपेक्षी कदा देव भक्ताभिमानी॥१२२॥ अहल्येसतीलागी आरण्यपंथे। कुडावा पुढे देव बंदी तयांते॥ बळे सोडितां घाव घालीं निशाणी। नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥१२३॥ तये द्रौपदीकारणे लागवेगे। त्वरे धांवतो सर्व सांडूनि मागें॥ कळीलागिं जाला असे बौद्ध मौनी। नुपेक्षी कदा देव भक्ताभिमानी॥१२४॥ अनाथां दिनांकारणे जन्मताहे। कलंकी पुढे देव होणार आहे॥ तया वर्णिता शीणली वेदवाणी। नुपेक्षी कदा देव भक्ताभिमानी॥१२५॥ जनांकारणे देव लीलावतारी। बहुतांपरी आदरें वेषधारी॥ तया नेणती ते जन पापरूपी। दुरात्मे महानष्ट चांडाळ पापी॥१२६॥ जगीं धन्य तो रामसूखें निवाला। कथा ऐकतां सर्व तल्लीन जाला॥ देहेभावना रामबोधे उडाली। मनोवासना रामरूपीं बुडाली॥१२७॥ मना वासना वासुदेवीं वसों दे। मना कामना कामसंगी नसो दे॥ मना कल्पना वाउगी ते न कीजे। मना सज्जना सज्जनी वस्ति कीजे॥१२८॥ गतीकारणे संगती सज्जनाची। मती पालटे सूमती दुर्जनाची॥ रतीनायिकेचा पती नष्ट आहे। म्हणोनी मनाऽतीत होवोनि राहे॥१२९॥ मना अल्प संकल्प तोही नसावा। सदा सत्यसंकल्प चित्तीं वसावा॥ जनीं जल्प वीकल्प तोही त्यजावा। रमाकांत एकान्तकाळी भजावा॥१३०॥ भजाया जनीं पाहतां राम एकू। करी बाण एकू मुखी शब्द एकू॥ क्रिया पाहतां उद्धरे सर्व लोकू। धरा जानकीनायकाचा विवेकू॥१३१॥ विचारूनि बोले विवंचूनि चाले। तयाचेनि संतप्त तेही निवाले॥ बरें शोधल्यावीण बोलो नको हो। जनी चालणे शुद्ध नेमस्त राहो॥१३२॥ हरीभक्त वीरक्त विज्ञानराशी। जेणे मानसी स्थापिलें निश्चयासी॥ तया दर्शने स्पर्शने पुण्य जोडे। तया भाषणें नष्ट संदेह मोडे॥१३३॥ नसे गर्व आंगी सदा वीतरागी। क्षमा शांति भोगी दयादक्ष योगी॥ नसे लोभ ना क्षोम ना दैन्यवाणा। इहीं लक्षणी जाणिजे योगिराणा॥१३४॥ धरीं रे मना संगती सज्जनाची। जेणें वृत्ति हे पालटे दुर्जनाची॥ बळे भाव सद्बुद्धि सन्मार्ग लागे। महाक्रुर तो काळ विक्राळ भंगे॥१३५॥ भयें व्यापिले सर्व ब्रह्मांड आहे। भयातीत तें संत आनंत पाहे॥ जया पाहतां द्वैत कांही दिसेना। भयो मानसीं सर्वथाही असेना॥१३६॥ जिवां श्रेष्ठ ते स्पष्ट सांगोनि गेले। परी जीव अज्ञान तैसेचि ठेले॥ देहेबुद्धिचें कर्म खोटें टळेना। जुने ठेवणें मीपणें आकळेना॥१३७॥ भ्रमे नाढळे वित्त तें गुप्त जाले। जिवा जन्मदारिद्र्य ठाकुनि आले॥ देहेबुद्धिचा निश्चयो ज्या टळेना। जुने ठेवणे मीपणे आकळेना॥१३८॥ पुढें पाहता सर्वही कोंदलेसें। अभाग्यास हें दृश्य पाषाण भासे॥ अभावे कदा पुण्य गांठी पडेना। जुने ठेवणे मीपणे आकळेना॥१३९॥ जयाचे तया चूकले प्राप्त नाहीं। गुणे गोविले जाहले दुःख देहीं ॥ गुणावेगळी वृत्ति तेहि वळेना। जुने ठेवणे मीपणे आकळेना॥१४०॥ म्हणे दास सायास त्याचे करावे। जनीं जाणता पाय त्याचे धरावे॥ गुरू अंजनेवीण तें आकळेना। जुने ठेवणे मीपणे ते कळेना॥१४१॥ कळेना कळेना कळेना कळेना। ढळे नाढळे संशयोही ढळेना॥ गळेना गळेना अहंता गळेना। बळें आकळेना मिळेना मिळेना॥१४२॥ अविद्यागुणे मानवा उमजेना। भ्रमे चुकले हीत ते आकळेना॥ परीक्षेविणे बांधले दृढ नाणें। परी सत्य मिथ्या असें कोण जाणें॥१४३॥ जगी पाहतां साच ते काय आहे। अती आदरे सत्य शोधुन पाहे॥ पुढे पाहतां पाहतां देव जोडे। भ्रम भ्रांति अज्ञान हें सर्व मोडे॥१४४॥ सदा वीषयो चिंतितां जीव जाला। अहंभाव अज्ञान जन्मास आला॥ विवेके सदा स्वस्वरुपी भरावे। जिवा ऊगमी जन्म नाही स्वभावें॥१४५॥ दिसे लोचनी ते नसे कल्पकोडी। अकस्मात आकारले काळ मोडी॥ पुढे सर्व जाईल कांही न राहे। मना संत आनंत शोधुनि पाहे॥१४६॥ फुटेना तुटेना चळेना ढळेना। सदा संचले मीपणे ते कळेना॥ तया एकरूपासि दूजे न साहे। मना संत आनंत शोधुनि पाहें॥१४७॥ निराकार आधार ब्रह्मादिकांचा। जया सांगतां शीणली वेदवाचा॥ विवेके तदाकार होऊनि राहें। मना संत आनंत शोधुनि पाहे॥१४८॥ जगी पाहतां चर्मलक्षी न लक्षे। जगी पाहता ज्ञानचक्षी निरक्षे॥ जनीं पाहता पाहणे जात आहे। मना संत आनंत शोधुनि पाहे॥१४९॥ नसे पीत ना श्वेत ना श्याम कांही। नसे व्यक्त अव्यक्त ना नीळ नाहीं॥ म्हणे दास विश्वासतां मुक्ति लाहे। मना संत आनंत शोधुनि पाहे॥१५०॥ खरें शोधितां शोधितां शोधिताहे। मना बोधिता बोधिता बोधिताहे॥ परी सर्वही सज्जनाचेनि योगे। बरा निश्चयो पाविजे सानुरागे॥१५१॥ बहूतांपरी कूसरी तत्त्वझाडा। परी अंतरी पाहिजे तो निवाडा॥ मना सार साचार ते वेगळे रे। समस्तांमधे एक ते आगळे रे॥१५२॥ नव्हे पिंडज्ञाने नव्हे तत्त्वज्ञाने । समाधान कांही नव्हे तानमाने॥ नव्हे योगयागें नव्हे भोगत्यागें। समाधान ते सज्जनाचेनि योगे॥१५३॥ महावाक्य तत्त्वादिके पंचकर्णे। खुणे पाविजे संतसंगे विवर्णे॥ द्वितीयेसि संकेत जो दाविजेतो। तया सांडुनी चंद्रमा भाविजेतो॥१५४॥ दिसेना जनी तेचि शोधुनि पाहे। बरे पाहता गूज तेथेचि आहे॥ करी घेउ जाता कदा आढळेना। जनी सर्व कोंदाटले ते कळेना॥१५५॥ म्हणे जाणता तो जनी मूर्ख पाहे। अतर्कासि तर्की असा कोण आहे॥ जनीं मीपणे पाहता पाहवेना। तया लक्षितां वेगळे राहवेना॥१५६॥ बहू शास्त्र धुंडाळता वाड आहे। जया निश्चयो येक तोही न साहे॥ मती भांडती शास्त्रबोधे विरोधें। गती खुंटती ज्ञानबोधे प्रबोधे॥१५७॥ श्रुती न्याय मीमांसके तर्कशास्त्रे। स्मृती वेद वेदान्तवाक्ये विचित्रे॥ स्वये शेष मौनावला स्थीर पाहे। मना सर्व जाणीव सांडून राहे॥१५८॥ जेणे मक्षिका भक्षिली जाणिवेची। तया भोजनाची रुची प्राप्त कैची॥ अहंभाव ज्या मानसीचा विरेना। तया ज्ञान हे अन्न पोटी जिरेना॥१५९॥ नको रे मना वाद हा खेदकारी। नको रे मना भेद नानाविकारी॥ नको रे मना शीकवूं पूढिलांसी। अहंभाव जो राहिला तूजपासी॥१६०॥ अहंतागुणे सर्वही दुःख होते। मुखे बोलिले ज्ञान ते व्यर्थ जाते॥ सुखी राहता सर्वही सूख आहे। अहंता तुझी तुंचि शोधुन पाहे॥१६१॥ अहंतागुणे नीति सांडी विवेकी। अनीतीबळे श्लाघ्यता सर्व लोकी॥ परी अंतरी अर्वही साक्ष येते। प्रमाणांतरे बुद्धि सांडूनि जाते॥१६२॥ देहेबुद्धिचा निश्चयो दृढ जाला। देहातीत ते हीत सांडीत गेला॥ देहेबुद्धि ते आत्मबुद्धि करावी। सदा संगती सज्जनाची धरावी॥१६३॥ मनें कल्पिला वीषयो सोडवावा। मनें देव निर्गूण तो ओळखावा॥ मनें कल्पिता कल्पना ते सरावी। सदा संगती सज्जनाची धरावी॥१६४॥ देहादीक प्रपंच हा चिंतियेला। परी अंतरी लोभ निश्चित ठेला॥ हरीचिंतने मुक्तिकांता करावी। सदा संगती सज्जनांची धरावी॥१६५॥ अहंकार विस्तारला या देहाचा। स्त्रियापुत्रमित्रादिके मोह त्यांचा॥ बळे भ्रांति हें जन्मचिंता हरावी। सदा संगती सज्जनांची धरावी॥१६६॥ बरा निश्चयो शाश्वताचा करावा। म्हणे दास संदेह तो वीसरावा॥ घडीने घडी सार्थकाची धरावी। सदा संगती सज्जनांची धरावी॥१६७॥ करी वृत्ती जो संत तो संत जाणा। दुराशागुणे जो नव्हे दैन्यवाणा॥ उपाधी देहेबुद्धीते वाढवीते। परी सज्जना केविं बाधु शके ते॥१६८॥ नसे अंत आनंत संता पुसावा। अहंकारविस्तार हा नीरसावा॥ गुणेवीण निर्गुण तो आठवावा। देहेबुद्धिचा आठवु नाठवावा॥१६९॥ देहेबुद्धि हे ज्ञानबोधे त्यजावी। विवेके तये वस्तुची भेटी घ्यावी॥ तदाकार हे वृत्ति नाही स्वभावे। म्हणोनी सदा तेचि शोधीत जावे॥१७०॥ असे सार साचार तें चोरलेसे। इहीं लोचनी पाहता दृश्य भासे॥ निराभास निर्गुण तें आकळेना। अहंतागुणे कल्पिताही कळेना॥१७१॥ स्फुरे वीषयी कल्पना ते अविद्या। स्फुरे ब्रह्म रे जाण माया सुविद्या॥ मुळीं कल्पना दो रुपें तेचि जाली। विवेके तरी स्वस्वरुपी मिळाली॥१७२॥ स्वरुपी उदेला अहंकार राहो। तेणे सर्व आच्छादिले व्योम पाहो॥ दिशा पाहतां ते निशा वाढताहे। विवेके विचारे विवंचुनि पाहे॥१७३॥ जया चक्षुने लक्षिता लक्षवेना। भवा भक्षिता रक्षिता रक्षवेना॥ क्षयातीत तो अक्षयी मोक्ष देतो। दयादक्ष तो साक्षिने पक्ष घेतो॥१७४॥ विधी निर्मिती लीहितो सर्व भाळी। परी लीहिता कोण त्याचे कपाळी॥ हरू जाळितो लोक संहारकाळी। परी शेवटी शंकरा कोण जाळी॥१७५॥ जगी द्वादशादित्य हे रुद्र अक्रा। असंख्यात संख्या करी कोण शक्रा॥ जगी देव धुंडाळिता आढळेना। जगी मुख्य तो कोण कैसा कळेना॥१७६॥ तुटेना फुटेना कदा देवराणा। चळेना ढळेना कदा दैन्यवाणा॥ कळेना कळेना कदा लोचनासी। वसेना दिसेना जगी मीपणासी॥१७७॥ जया मानला देव तो पुजिताहे। परी देव शोधुनि कोणी न पाहे॥ जगी पाहता देव कोट्यानुकोटी। जया मानली भक्ति जे तेचि मोठी॥१७८॥ तिन्ही लोक जेथूनि निर्माण झाले। तया देवरायासि कोणी न बोले॥ जगीं थोरला देव तो चोरलासे। गुरूवीण तो सर्वथाही न दीसे॥१७९॥ गुरु पाहता पाहता लक्ष कोटी। बहूसाल मंत्रावळी शक्ति मोठी॥ मनी कामना चेटके धातमाता। जनी व्यर्थ रे तो नव्हे मुक्तिदाता॥१८०॥ ________ नव्हे चेटकी चाळकू द्रव्यभोंदु। नव्हे निंदकू मत्सरू भक्तिमंदू॥ नव्हे उन्मतू वेसनी संगबाधू। जनी ज्ञानिया तोचि साधु अगाधू॥१८१॥ नव्हे वाउगी चाहुटी काम पोटी। क्रियेवीण वाचाळता तेचि मोठी॥ मुखे बोलिल्यासारिखे चालताहे। मना सद्गुरु तोचि शोधुनि पाहे॥१८२॥ जनी भक्त ज्ञानी विवेकी विरागी। कृपाळु मनस्वी क्षमावंत योगी॥ प्रभु दक्ष व्युत्पन्न चातुर्य जाणे। तयाचेनि योगे समाधान बाणे॥१८३॥ नव्हे तोचि जाले नसे तेचि आले। कळो लागले सज्जनाचेनि बोले॥ अनिर्वाच्य ते वाच्य वाचे वदावे। मना संत आनंत शोधीत जावे॥१८४॥ लपावे अति आदरे रामरुपी। भयातीत निश्चीत ये स्वस्वरुपी॥ कदा तो जनी पाहतांही दिसेना। सदा ऐक्य तो भिन्नभावे वसेना॥१८५॥ सदा सर्वदा राम सन्नीध आहे। मना सज्जना सत्य शोधुन पाहे॥ अखंडीत भेटी रघूराजयोगू। मना सांडीं रे मीपणाचा वियोगू॥१८६॥ भुते पिंड ब्रह्मांड हे ऐक्य आहे। परी सर्वही स्वस्वरुपी न साहे॥ मना भासले सर्व काही पहावे। परी संग सोडुनि सुखी रहावे॥१८७॥ देहेभान हे ज्ञानशस्त्रे खुडावे। विदेहीपणे भक्तिमार्गेचि जावे॥ विरक्तीबळे निंद्य सर्वै त्यजावे। परी संग सोडुनि सुखी रहावे॥१८८॥ मही निर्मिली देव तो ओळखावा। जया पाहतां मोक्ष तत्काळ जीवा॥ तया निर्गुणालागी गूणी पहावे। परी संग सोडुनि सुखे रहावे॥१८९॥ नव्हे कार्यकर्ता नव्हे सृष्टिभर्ता। पुरेहून पर्ता न लिंपे विवर्ता॥ तया निर्विकल्पासि कल्पित जावे। परि संग सोडुनि सुखे रहावे॥१९०॥ _____ देहेबुद्धिचा निश्चयो ज्या ढळेना। तया ज्ञान कल्पांतकाळी कळेना॥ परब्रह्म तें मीपणे आकळेना। मनी शून्य अज्ञान हे मावळेना॥१९१॥ मना ना कळे ना ढळे रुप ज्याचे। दुजेवीण तें ध्यान सर्वोत्तमाचे॥ तया खुण ते हीन दृष्टांत पाहे। तेथे संग निःसंग दोन्ही न साहे॥१९२॥ नव्हे जाणता नेणता देवराणा। न ये वर्णिता वेदशास्त्रा पुराणा॥ नव्हे दृश्य अदृश्य साक्षी तयाचा। श्रुती नेणती नेणती अंत त्याचा॥१९३॥ वसे हृदयी देव तो कोण कैसा। पुसे आदरे साधकू प्रश्न ऐसा॥ देहे टाकिता देव कोठे पहातो । परि मागुता ठाव कोठे रहातो॥१९४॥ बसे हृदयी देव तो जाण ऐसा। नभाचेपरी व्यापकू जाण तैसा॥ सदा संचला येत ना जात कांही। तयावीण कोठे रिता ठाव नाही॥१९५॥ नभी वावरे जा अणुरेणु काही। रिता ठाव या राघवेवीण नाही॥ तया पाहता पाहता तोचि जाले। तेथे लक्ष आलक्ष सर्वे बुडाले॥१९६॥ नभासारिखे रुप या राघवाचे। मनी चिंतिता मूळ तुटे भवाचे॥ तया पाहता देहबुद्धी उरेना। सदा सर्वदा आर्त पोटी पुरेना॥१९७॥ नभे व्यापिले सर्व सृष्टीस आहे। रघूनायका ऊपमा ते न साहे॥ दुजेवीण जो तोचि तो हा स्वभावे। तया व्यापकू व्यर्थ कैसे म्हणावे॥१९८॥ अती जीर्ण विस्तीर्ण ते रुप आहे। तेथे तर्कसंपर्क तोही न साहे॥ अती गुढ ते दृश्य तत्काळ सोपे। दुजेवीण जे खुण स्वामिप्रतापे॥१९९॥ कळे आकळे रुप ते ज्ञान होता। तेथे आटली सर्वसाक्षी अवस्था॥ मना उन्मनी शब्द कुंठीत राहे। तो रे तोचि तो राम सर्वत्र पाहे॥२००॥ __ कदा ओळखीमाजि दूजे दिसेना। मनी मानसी द्वैत काही वसेना॥ बहूता दिसा आपली भेट जाली। विदेहीपणे सर्व काया निवाली॥२०१॥ मना गुज रे तूज हे प्राप्त झाले। परी अंतरी पाहिजे यत्न केले॥ सदा श्रवणे पाविजे निश्चयासी। धरी सज्जनसंगती धन्य होसी॥२०२॥ मना सर्वही संग सोडूनि द्यावा। अती आदरे सज्जनाचा धरावा॥ जयाचेनि संगे महादुःख भंगे। जनी साधनेवीण सन्मार्ग लागे॥२०३॥ मना संग हा सर्वसंगास तोडी। मना संग हा मोक्ष तात्काळ जोडी॥ मना संग हा साधना शीघ्र सोडी। मना संग हा द्वैत निःशेष मोडी॥२०४॥ मनाची शते ऐकता दोष जाती। मतीमंद ते साधना योग्य होती॥ चढे ज्ञान वैराग्य सामर्थ्य अंगी। म्हणे दास विश्वासत मुक्ति भोगी॥२०५॥ ॥ जय जय रघुवीर समर्थ ॥
https://www.lokdayro.com/
srisamartha ramadasakrta manace sloka . jaya jaya raghuvira samartha. ganadhisa jo isa sarvam gunanca. mularambha arambha to nirgunaca. namum sarada mula catvara vaca. gamum pantha ananta ya raghavaca .1. mana sajjana bhaktipantheci javem. tari srihari pavijeto svabhavem. janim nindya tem sarva soduni dyavem. janim vandya te sarva bhave karave .2. prabhate mani rama cintita java. pudhe vaikhari rama adhi vadava. sadacara ha thora sandum naye to. janim toci to manavi dhan'ya hoto .3. mana vasana dusta kama na ye re. mana sarvatha papabud'dhi nako re. mana sarvatha niti sodum nako ho. mana antarim sara vicara raho .4. mana papasankalpa soduni dyava. mana satyasankalpa jivim dharava. mana kalpana te nako visayanci. vikare ghade ho jani sarva ci ci .5. nako re mana krodha ha khedakari. nako re mana kama nana vikari. nako re mana sarvada angikaru. nako re mana matsaru dambha bharu .6. mana srestha dharista jivim dharave. mana bolane nica sosita javem. svayem sarvada namra vace vadave. mana sarva lokansi re nivavavem .7. dehe tyagitam kirti magem uravi. mana sajjana heci kriya dharavi. mana candanace pari tvam jhijave. pari antarim sajjana nivavave .8. nako re mana dravya te pudhilance. ati svarthabud'dhi nure papa sance. ghade bhogane papa te karma khote. na hotam manasarikhem du: kha mothe.9. sada sarvada priti ramim dharavi. duhkhaci svayem sandi jivi karavi. dehedu: kha te sukha manita jave. viveke sada svasvarupim bharavem .10. janim sarvasukhi asa kona ahe. vicarem mana tunci sodhuni pahe. mana tvanci re purvasancita kele. tayasarikhe bhoganem prapta jale .11. mana manasim du: kha anum nako re. mana sarvatha soka cinta nako re. viveke dehebud'dhi soduni dyavi. videhipanem mukti bhogita javi .12. mana sanga pam rakhana kaya jale. akasmata te rajya sarvai budale. mhanoni kudi vasana sanda vegim. bale lagala kala ha pathilagi .13. jiva karmayoge janim janma jala. pari sevatim kalamukhim nimala. mahathora te mrtyupantheci gele. kiti'eka te janmale ani mele .14. mana pahatam satya he mrtyubhumi. jitam bolati sarvahi jiva mi mi. ciranjiva he sarvahi manitati. akasmata sanduniya sarva jati .15. mare eka tyaca duja soka vahe. akasmata tohi pudhe jata ahe. purena janim lobha re ksobha tyate. mhanoni janim maguta janma ghete .16. manim manava vyartha cinta vahate. akasmata honara ho'uni jate. ghadem bhogane sarvahi karmayoge. matimanda tem kheda mani viyogem .17. mana raghavenvina asa nako re. mana manavaci nako kirti tum re. jaya varniti veda-sastre-puranem. taya varnitam sarvahi slaghyavane .18. mana sarvatha satya sandum nako re. mana sarvatha mithya mandum nako re. mana satya te satya vace vadave. mana mithya tem mithya soduni dyavem .1 9. bahu himputi ho'ije mayapoti. nako re mana yatana teci mothi. nirodhem pace kondile garbhavasi. adhomukha re du: kha tya balakasim .20. mana vasana cukavim yerajhara. mana kamana sandi re dravyadara. mana yatana thora he garbhavasim. mana sajjana bhetavim raghavasim .21. mana sajjana hita majhem karavem. raghunayaka drdha citti dharavem. maharaja to svami vayusutaca. jana ud'dhari natha lokatrayaca .22. na bolem mana raghavevina kanhim. jani va'ugem bolata sukha nahim. ghadine ghadi kala ayusya neto. dehantim tula kona sodum pahato؟ .23. raghunayakavina vanya sinave. janasarikhe vyartha kam vosanavem. sada sarvada nama vace vaso de. ahanta mani papini te naso de .24. mana vita manum nako bolanyaca. pudhem maguta rama jodela kainca. sukhaci ghadi lotatam sukha ahe. pudhem sarva ja'ila kanhi na rahe .25. deheraksanakaranem yatna kela. pari sevatim kala ghe'una gela. karim re mana bhakti ya raghavaci. pudhem antarim sodim cinta bhavaci .26. bhavacya bhaye kaya bhitosa landi. dharim re mana dhira dhakasi sandi. raghunayakasarikha svami sirim. nupeksi kada kopalya dandadhari .27. dinanatha ha rama kodandadhari. pudhem dekhatam kala potim tharari. mana vakya nemasta he satya manim. nupeksi kada rama dasabhimani .28. padi raghavace sada brida gaje. valem bhaktaripusiri kambi vaje. puri vahili sarva jene vimanim. nupeksi kada ramadasabhimani .2 9. samarthaciya secaka vakra pahe. asa sarva bhumandali kona ahe. jayaci lila varniti loka tinhi. nupeksi kada rama dasabhimani .30. mahasankati sodile deva jenem. pratape bale agala sarvagune. jayate smare sailaja sulapani. nupeksi kada rama dasabhimani .31. ahalya sila raghavem mukta keli. padim lagatam divya ho'uni geli. jaya varnitam sinali vedavani. nupeksi kada rama dasabhimani .32. vase merumandara he srstilila. sasi surya tarangane meghamala. ciranjiva kele jani dasa donhi. nupeksi kada rama dasabhimani .33. upeksi kada ramarupi asena. jivam manavam niscayo to vasena. siri bhara vahena bole puranim. nupeksi kada rama dasabhimani .34. ase ho jaya antari bhava jaisa. vase ho taya antari deva taisa. anan'yasa raksitase capapani. nupeksi kada rama dasabhimani .35. sada sarvada deva sannidha ahe. krpalupane alpa dharista pahe. sukhananda ananda kaivalyadani. nupeksi kada rama dasabhimani .36. sada cakravakasi martanda jaisa. udi ghalito sankati svami taisa. haribhaktica ghava gaje nisani. nupeksi kada rama dasabhimani .37. mana prarthana tujala eka ahe. raghuraja thakkita ho'uni pahe. avajna kada ho yadarthi na kije. mana sajjana raghavi vasti kije .38. jaya varniti veda sastre purane. jayaceni yogem samadhana bane. tayalagim hem sarva cancalya dije. mana sajjana raghavi vasti kije .3 9. mana pavije sarvahi sukha jethe. ati adarem thevije laksa tethem. vivikem kudi kalpana palatije. mana sajjana raghavi vasti kije .40. bahu hindatam saukhya honara nahim. sinave pari natude hita kanhim. vicarem barem antara bodhavije. mana sajjana raghavim vasti kije .41. bahutampari henci atam dharavem. raghunayaka apulese karavem. dinanatha hem todarim brida gaje. mana sajjana raghavim vasti kije .42. mana sajjana eka jivim dharavem. jani apulem hita tuvam karavem. raghunayakavina bolo nako ho. sada manasim to nijadhyasa raho .43. mana re janim maunamudra dharavi. katha adare raghavaci karavi. nasem rama te dhama soduni dyave. sukhalagim aranya sevita jave .44. jayaceni sange samadhana bhange. ahanta akasmata ye'uni lage. taye sangatici janim kona godi. jiye sangatinem mati rama sodi .45. mana je ghadi raghavevina geli. janim apuli te tuvam hani keli. raghunayakavina to sina ahe. jani daksa to laksa lavuni pahe .46. manim locanim srihari toci pahe. janim janatam mukta ho'uni rahe. gunim priti rakhe kramu sadhanaca. jagim dhan'ya to dasa sarvottamaca .47. sada devakajim jhije deha jyaca. sada ramanamem vade nitya saca. svadharmeci cale sada uttamaca. jagim dhan'ya to dasa sarvottamaca .48. sada bolanyasarikhe calatahe. anekim sada eka devasi pahe. saguni bhaje lesa nahi bhramaca. jagim dhan'ya to dasa sarvottamaca .4 9. nase antari kama nanavikari. udasina jo tapasi brahmacari. nivala manim lesa nahi tamaca. jagi dhan'ya to dasa sarvottamaca .50. madem matsarem sandili svarthabud'dhi. prapancika nahim jayatem upadhi. sada bolane namra vaca suvaca. jagi dhan'ya to dasa sarvottamaca .51. krami vela jo tattvacintanuvade. na limpe kada dambha vade vivade. kari sukhasanvada jo ugamaca. jagi dhan'ya to dasa sarvottamaca .52. sada arjavi priya jo sarva lokim. sada sarvada satyavadi viveki. na bole kada mithya vaca trivaca. jagi dhan'ya to dasa sarvottamaca .53. sada sevi aranya tarunyakalim. milena kada kalpaneceni meli. calena manim niscayo drdha jyaca. jagim dhan'ya to dasa sarvottamaca .54. nase manasim nasta asa durasa. vase antarim premapasa pipasa. rni deva ha bhaktibhave jayaca. jagi dhan'ya to dasa sarvottamaca .55. dinaca dayalu manaca mavalu. snehalu krpalu janim dasapalu. taya antari krodha santapa kainca. jagim dhan'ya to dasa sarvottamaca .56. jagim ho'ije dhan'ya ya ramaname. kriya bhakti upasana nitya neme. udasinata tattvata sara ahe. sada sarvada mokali vrtti rahe .57. nako vasana visayim vrttirupem. padarthi jade kamana purvapapem. sada rama niskama cintita java. mana kalpanalesa tohi nasava .58. mana kalpana kalpitam kalpakoti. navhe re navhe sarvatha ramabheti. manim kamana rama nahi jayala. ati adare priti nahi tayala .5 9. mana rama kalpataru kamadhenu. nidhi sara cintamani kaya vanum. jayaceni yoge ghade sarva satta. taya samyata kayasi kona atam .60. ubha kalpavrksatalim du: kha vahe. taya antarim sarvada teci ahe. jani sajjani vada ha vadhavava. pudhem magata soka jivim dharava .61. nijadhyasa to sarva tutoni gela. balem antarim soka santapa thela. sukhananda ananda bhedem budala. mana niscayo sarva khede udala .62. ghari kamadhenu pudhem taka magem. haribodha sandoni vevada lage. kari sara cintamani kacakhande. taya magatam deta ahe udande .63. ati mudha tya drdha bud'dhi asena. ati kama tya rama citti vasena. ati lobha tya ksobha ho'ila jana. ati visayi sarvada dain'yavana .64. nako dain'yavanem jine bhakti'une. ati murkha tya sarvada du: kha dune. dharim re mana adarem priti rami. nako vasana hemadhamim viramim .65. navhe sara sansara ha ghora ahe. mana sajjana satya sodhuni pahe. janim visa khatam pudhe sukha kaice. karim re mana dhyana ya raghavacem .66. ghanasyama ha rama lavanyarupi. mahadhira gambhira purnapratapi. kari sankatim sevakanca kudava. prabhate mani rama cintita java .67. balem agala rama kodandadhari. mahakala vikrala tohi tharari. pudhe manava kinkara kona keva. prabhate mani rama cintita java .68. sukhanandakari nivari bhayatem. janim bhaktibhave bhajave tayatem. viveke tyajava anacara heva. prabhate mani rama cintita java .6 9. sada ramaname vada purnakamem. kada badhijena ̕̕ pada nitya nemem. madalasya ha sarva sodoni dyava. prabhate mani rama cintita java .70. jayaceni namem mahadosa jati. jayaceni namem gati pavijeti. jayaceni namem ghade punyatheva. prabhate mani rama cintita java .71. na vece kada granthaci artha kahi. mukhe nama uccaritam kasta nahim. mahaghora sansarasatru jinava. prabhate mani rama cintita java .72. dehedandanece mahadu: kha ahe. mahadu: kha tem nama gheta na rahe. sadasiva cintitase devadeva. prabhate manim rama cintita java .73. bahutampari sankate sadhananci. vrate dana udyapane ti dhanaci. dinaca dayalu mani athavava. prabhate mani rama cintita java .74. samastamadhe sara sacara ahe. kalena tari sarva sodhuna pahe. jiva sansayo va'uga to tyajava. prabhate mani rama cintita java .75. navhe karma na dharma na yoga kanhi. navhe bhoga na tyaga na sanga pahim. mhane dasa visvasa nami dharava. prabhate mani rama cintita java .76. kari kama niskama ya raghavace. kari rupa svarupa sarvam jivance. kari chanda nirdvadva he guna gatam. harikirtani vrttivisvasa hotam .77. aho jya nara ramavisvasa nahim. taya pamara badhije sarva kanhi. maharaja to svami kaivalyadata. vrtha vahanem dehasansaracinta .78. mana pavana bhavana raghavaci. dhari antarim sodim cinta bhavaci. bhavaci jiva manava bhuli theli. nase vastuci dharana vyartha geli .7 9. dhara srivara tya hara antarate. tara dustara tya para sagarate. sara visara tya bhara durbharate. kara nikara tya khara matsarate .80. mana matsare nama sandum nako ho. ati adare ha nijadhyasa raho. samastammadhe nama he sara ahe. duji tulana tulitanhi na sahe .81. bahu nama ya ramanami tulena. abhagya nara pamara he kalenna. visa ausadha ghetale parvatise. jiva manava kinkara kona puse .82. jene jalila kama to rama dhyato. umesi ati adarem guna gato. bahu jnana vairagya samarthya jethem. pari antari namavisvasa tethem .83. vithone siri vahila devarana. taya antari dhyasa re tyasi nena. nivala svaye tapasi candramauli. jiva sodavi rama ha antakalim .84. bhaja rama visrama yogesvaranca. japu nemila nema gauriharaca. svaye nivavi tapasi candramauli. tumham sodavi rama ha antakalim .85. mukhi rama visrama tetheci ahe. sadananda ananda sevoni ahe. tayavina to sina sandehakari. nijadhama he nama sokapahari .86. mukhi rama tya kama badhum sakena. gune ista dharista tyace cukena. haribhakta to sakta kamasa bhari. jagim dhan'ya to maruti brahmacari .87. bahu cangale nama ya raghavace. ati sajire svalpa sope phukace. kari mula nirmula gheta bhavace. jivam manavam henci kaivalya sacem .88. janim bhojani nama vace vadavem. ati adare gadyaghose mhanave. haricintane anna sevita jave. tari srihari pavijeto svabhavem .8 9. na ye rama vani taya thora hani. janim vyartha prani taya nama koni. harinama hem vedasastrim puranim. bahu agale bolili vyasavani.9 0. nako vita manum raghunayakaca. ati adare bolije rama vaca. na vence mukhi sampade re phukaca. karim ghosa tya janakivallabhaca.9 1. ati adarem sarvahi namaghose. girikandari ja'ije duri dosem. hari tisthatu tosala namaghosem. visesem haramanasim ramapisem.9 2. jagim pahatam deva ha annadata. taya lagali tattvata sara cinta. tayace mukhi nama gheta phukace. mana sanga pam re tujhe kaya vence.9 3. tinhi loka jalum sake kopa yetam. nivala haru to mukhe nama ghetam. jape adarem parvati visvamata. mhanoni mhana tenci he nama atam.9 4. ajamela papi vade putrakame. taya mukti narayanaceni namem. sukakarane kuntani rama vani. mukhem bolatam khyati jali puranim.9 5. mahabhakta pral'hada ha daityakulim. jape ramanamavali nityakalim. pita paparupi taya dekhavena. jani daitya to nama mukhe mhanena.9 6. mukhi nama nahim taya mukti kainci. ahantagune yatana te phukaci. pudhe anta ye'ila to dain'yavana. mhanoni mhana re mhana devarana.9 7. harinama nemasta pasana tari. bahu tarile manavi dehadhari. taya ramanamim sada jo vikalpi. vadena kada jiva to paparupi.9 8. jagim dhan'ya varanasi punyarasi. tayemaji atam gatim purvajansi. mukhe ramanamavali nitya kalim. jiva hita sange sada candramauli.99. yathasanga re karma tenhi ghadena. ghade dharma tem punya ganthi padena. daya pahatam sarva bhutim asena. phukace mukhi nama tenhi vasena .100. jaya navade nama tya yama jaci. vikalpe uthe tarka tya narka ci ci. mhanoni ati adare nama ghyave. mukhe bolatam dosa jati svabhavem .101. ati linata sarvabhave svabhavem. jana sajjanalagim santosavave. dehe karanim sarva lavita javem. sagunim ati adaresi bhajavem .102. harikirtanim priti ramim dharavi. dehebud'dhi nirupanim visaravi. paradravya anika kanta paravi. yadarthim mana sandi jivim karavi .103. kriyevina nanapari bolijente. pari citta duscita tem lajavitem. mana kalpana dhita sairata dhanve. taya manava deva kaiseni pave .104. viveke kriya apuli palatavi. ati adare sud'dha kriya dharavi. janim bolanyasarikhe cala bapa. mana kalpana sodim sansaratapa .105. bari snanasandhya kari ekanistha. viveke mana avari sthanabhrasta. daya sarvabhutim jaya manavala. sada premalu bhaktibhave nivala .106. mana kopa'aropana te nasavi. mana bud'dhi he sadhusangi vasavi. mana nasta candala to sanga tyagim. mana ho'i re moksabhagi vibhagi .107. mana sarvada sajjanaceni yogem. kriya palate bhaktibhavartha lage. kriyevina vacalata te nivari. tute vada sanvada to hitakari .108. janim vadavevada soduni dyava. janim vadasanvada sukhe karava. jagim toci to sokasantapahari. tute vada sanvada to hitakari .10 9. tute vada sanvada tyate mhanavem. viveke ahambhava yatem jinavem. ahantagune vada nana vikari. tute vada sanvada to hitakari .110. hitakarane bolane satya ahe. hitakarane sarva sodhuni pahem. hitakarane banda pakhanda vari. tute vada sanvada to hitakari .111. janim sangatam aikata janma gela. pari vadavevada taisaci thela. uthe sansayo vada ha dambhadhari. tute vada sanvada to hitakari .112. jani hita pandita sandita gele. ahantagune brahmaraksasa jale. tayahuna vyutpanna to kona ahe. mana sarva janiva sanduni rahe .113. phukace mukhi bolatam kaya vece. disandisa abhyantari garva sance. kriyevina vacalata vyartha ahe. vicare tujha tunci sodhuni pahe .114. tute vada sanvada tethem karava. vivike ahambhava ha palatava. janim bolanyasarikhe acaravem. kriyapalate bhaktipantheci jave .115. bahu sapita kastala amba'rsi. tayace svaye srihari janma sosi. dila ksirasindhu taya upamani. nupeksi kada deva bhaktabhimani .116. dhuru lekaru bapude dain'yavane. krpa bhakitam didhali bheti jene. ciranjiva tarangani premakhani. nupeksi kada deva bhaktabhimani .117. gajendu mahasankati vasa pahe. tayakarane srihari dhanvatahe. udi ghatali jahala jivadani. nupeksi kada deva bhaktabhimani .118. ajamela papi taya anta ala. krpalupane to janim mukta kela. anathasi adhara ha cakrapani. nupeksi kada deva bhaktabhimani .11 9. vidhikarane jahala matsya vegim. dhari kurmarupe dhara prsthabhagi. jana raksanakarane nica yoni. nupeksi kada deva bhaktabhimani .120. mahabhakta pral'hada ha kastavila. mhanoni tayakarane sinha jala. na ye jvala visala sannadhi koni. nupeksi kada deva bhaktabhimani .121. krpa bhakita jahala vajrapani. taya karanem vamanu cakrapani. dvijankarane bhargavu capapani. nupeksi kada deva bhaktabhimani .122. ahalyesatilagi aranyapanthe. kudava pudhe deva bandi tayante. bale soditam ghava ghalim nisani. nupeksi kada rama dasabhimani .123. taye draupadikarane lagavege. tvare dhanvato sarva sanduni magem. kalilagim jala ase baud'dha mauni. nupeksi kada deva bhaktabhimani .124. anatham dinankarane janmatahe. kalanki pudhe deva honara ahe. taya varnita sinali vedavani. nupeksi kada deva bhaktabhimani .125. janankarane deva lilavatari. bahutampari adarem vesadhari. taya nenati te jana paparupi. duratme mahanasta candala papi .126. jagim dhan'ya to ramasukhem nivala. katha aikatam sarva tallina jala. dehebhavana ramabodhe udali. manovasana ramarupim budali .127. mana vasana vasudevim vasom de. mana kamana kamasangi naso de. mana kalpana va'ugi te na kije. mana sajjana sajjani vasti kije .128. gatikarane sangati sajjanaci. mati palate sumati durjanaci. ratinayikeca pati nasta ahe. mhanoni manatita hovoni rahe .12 9. mana alpa sankalpa tohi nasava. sada satyasankalpa cittim vasava. janim jalpa vikalpa tohi tyajava. ramakanta ekantakali bhajava .130. bhajaya janim pahatam rama eku. kari bana eku mukhi sabda eku. kriya pahatam ud'dhare sarva loku. dhara janakinayakaca viveku .131. vicaruni bole vivancuni cale. tayaceni santapta tehi nivale. barem sodhalyavina bolo nako ho. jani calane sud'dha nemasta raho .132. haribhakta virakta vijnanarasi. jene manasi sthapilem niscayasi. taya darsane sparsane punya jode. taya bhasanem nasta sandeha mode .133. nase garva angi sada vitaragi. ksama santi bhogi dayadaksa yogi. nase lobha na ksoma na dain'yavana. ihim laksani janije yogirana .134. dharim re mana sangati sajjanaci. jenem vrtti he palate durjanaci. bale bhava sadbud'dhi sanmarga lage. mahakrura to kala vikrala bhange .135. bhayem vyapile sarva brahmanda ahe. bhayatita tem santa ananta pahe. jaya pahatam dvaita kanhi disena. bhayo manasim sarvathahi asena .136. jivam srestha te spasta sangoni gele. pari jiva ajnana taiseci thele. dehebud'dhicem karma khotem talena. june thevanem mipanem akalena .137. bhrame nadhale vitta tem gupta jale. jiva janmadaridrya thakuni ale. dehebud'dhica niscayo jya talena. june thevane mipane akalena .138. pudhem pahata sarvahi kondalesem. abhagyasa hem drsya pasana bhase. abhave kada punya ganthi padena. june thevane mipane akalena .13 9. jayace taya cukale prapta nahim. gune govile jahale duhkha dehim. gunavegali vrtti tehi valena. june thevane mipane akalena .140. mhane dasa sayasa tyace karave. janim janata paya tyace dharave. guru anjanevina tem akalena. june thevane mipane te kalena .141. kalena kalena kalena kalena. dhale nadhale sansayohi dhalena. galena galena ahanta galena. balem akalena milena milena .142. avidyagune manava umajena. bhrame cukale hita te akalena. pariksevine bandhale drdha nanem. pari satya mithya asem kona janem .143. jagi pahatam saca te kaya ahe. ati adare satya sodhuna pahe. pudhe pahatam pahatam deva jode. bhrama bhranti ajnana hem sarva mode .144. sada visayo cintitam jiva jala. ahambhava ajnana janmasa ala. viveke sada svasvarupi bharave. jiva ugami janma nahi svabhavem .145. dise locani te nase kalpakodi. akasmata akarale kala modi. pudhe sarva ja'ila kanhi na rahe. mana santa ananta sodhuni pahe .146. phutena tutena calena dhalena. sada sancale mipane te kalena. taya ekarupasi duje na sahe. mana santa ananta sodhuni pahem .147. nirakara adhara brahmadikanca. jaya sangatam sinali vedavaca. viveke tadakara ho'uni rahem. mana santa ananta sodhuni pahe .148. jagi pahatam carmalaksi na lakse. jagi pahata jnanacaksi nirakse. janim pahata pahane jata ahe. mana santa ananta sodhuni pahe .14 9. nase pita na sveta na syama kanhi. nase vyakta avyakta na nila nahim. mhane dasa visvasatam mukti lahe. mana santa ananta sodhuni pahe .150. kharem sodhitam sodhitam sodhitahe. mana bodhita bodhita bodhitahe. pari sarvahi sajjanaceni yoge. bara niscayo pavije sanurage .151. bahutampari kusari tattvajhada. pari antari pahije to nivada. mana sara sacara te vegale re. samastammadhe eka te agale re .152. navhe pindajnane navhe tattvajnane. samadhana kanhi navhe tanamane. navhe yogayagem navhe bhogatyagem. samadhana te sajjanaceni yoge .153. mahavakya tattvadike pancakarne. khune pavije santasange vivarne. dvitiyesi sanketa jo davijeto. taya sanduni candrama bhavijeto .154. disena jani teci sodhuni pahe. bare pahata guja tetheci ahe. kari ghe'u jata kada adhalena. jani sarva kondatale te kalena .155. mhane janata to jani murkha pahe. atarkasi tarki asa kona ahe. janim mipane pahata pahavena. taya laksitam vegale rahavena .156. bahu sastra dhundalata vada ahe. jaya niscayo yeka tohi na sahe. mati bhandati sastrabodhe virodhem. gati khuntati jnanabodhe prabodhe .157. sruti n'yaya mimansake tarkasastre. smrti veda vedantavakye vicitre. svaye sesa maunavala sthira pahe. mana sarva janiva sanduna rahe .158. jene maksika bhaksili janiveci. taya bhojanaci ruci prapta kaici. ahambhava jya manasica virena. taya jnana he anna poti jirena .15 9. nako re mana vada ha khedakari. nako re mana bheda nanavikari. nako re mana sikavum pudhilansi. ahambhava jo rahila tujapasi .160. ahantagune sarvahi duhkha hote. mukhe bolile jnana te vyartha jate. sukhi rahata sarvahi sukha ahe. ahanta tujhi tunci sodhuna pahe .161. ahantagune niti sandi viveki. anitibale slaghyata sarva loki. pari antari arvahi saksa yete. pramanantare bud'dhi sanduni jate .162. dehebud'dhica niscayo drdha jala. dehatita te hita sandita gela. dehebud'dhi te atmabud'dhi karavi. sada sangati sajjanaci dharavi .163. manem kalpila visayo sodavava. manem deva nirguna to olakhava. manem kalpita kalpana te saravi. sada sangati sajjanaci dharavi .164. dehadika prapanca ha cintiyela. pari antari lobha niscita thela. haricintane muktikanta karavi. sada sangati sajjananci dharavi .165. ahankara vistarala ya dehaca. striyaputramitradike moha tyanca. bale bhranti hem janmacinta haravi. sada sangati sajjananci dharavi .166. bara niscayo sasvataca karava. mhane dasa sandeha to visarava. ghadine ghadi sarthakaci dharavi. sada sangati sajjananci dharavi .167. kari vrtti jo santa to santa jana. durasagune jo navhe dain'yavana. upadhi dehebud'dhite vadhavite. pari sajjana kevim badhu sake te .168. nase anta ananta santa pusava. ahankaravistara ha nirasava. gunevina nirguna to athavava. dehebud'dhica athavu nathavava .16 9. dehebud'dhi he jnanabodhe tyajavi. viveke taye vastuci bheti ghyavi. tadakara he vrtti nahi svabhave. mhanoni sada teci sodhita jave .170. ase sara sacara tem coralese. ihim locani pahata drsya bhase. nirabhasa nirguna tem akalena. ahantagune kalpitahi kalena .171. sphure visayi kalpana te avidya. sphure brahma re jana maya suvidya. mulim kalpana do rupem teci jali. viveke tari svasvarupi milali .172. svarupi udela ahankara raho. tene sarva acchadile vyoma paho. disa pahatam te nisa vadhatahe. viveke vicare vivancuni pahe .173. jaya caksune laksita laksavena. bhava bhaksita raksita raksavena. ksayatita to aksayi moksa deto. dayadaksa to saksine paksa gheto .174. vidhi nirmiti lihito sarva bhali. pari lihita kona tyace kapali. haru jalito loka sanharakali. pari sevati sankara kona jali .175. jagi dvadasaditya he rudra akra. asankhyata sankhya kari kona sakra. jagi deva dhundalita adhalena. jagi mukhya to kona kaisa kalena .176. tutena phutena kada devarana. calena dhalena kada dain'yavana. kalena kalena kada locanasi. vasena disena jagi mipanasi .177. jaya manala deva to pujitahe. pari deva sodhuni koni na pahe. jagi pahata deva kotyanukoti. jaya manali bhakti je teci mothi .178. tinhi loka jethuni nirmana jhale. taya devarayasi koni na bole. jagim thorala deva to coralase. guruvina to sarvathahi na dise .17 9. guru pahata pahata laksa koti. bahusala mantravali sakti mothi. mani kamana cetake dhatamata. jani vyartha re to navhe muktidata .180. ________ navhe cetaki calaku dravyabhondu. navhe nindaku matsaru bhaktimandu. navhe unmatu vesani sangabadhu. jani jnaniya toci sadhu agadhu .181. navhe va'ugi cahuti kama poti. kriyevina vacalata teci mothi. mukhe bolilyasarikhe calatahe. mana sadguru toci sodhuni pahe .182. jani bhakta jnani viveki viragi. krpalu manasvi ksamavanta yogi. prabhu daksa vyutpanna caturya jane. tayaceni yoge samadhana bane .183. navhe toci jale nase teci ale. kalo lagale sajjanaceni bole. anirvacya te vacya vace vadave. mana santa ananta sodhita jave .184. lapave ati adare ramarupi. bhayatita niscita ye svasvarupi. kada to jani pahatanhi disena. sada aikya to bhinnabhave vasena .185. sada sarvada rama sannidha ahe. mana sajjana satya sodhuna pahe. akhandita bheti raghurajayogu. mana sandim re mipanaca viyogu .186. bhute pinda brahmanda he aikya ahe. pari sarvahi svasvarupi na sahe. mana bhasale sarva kahi pahave. pari sanga soduni sukhi rahave .187. dehebhana he jnanasastre khudave. videhipane bhaktimargeci jave. viraktibale nindya sarvai tyajave. pari sanga soduni sukhi rahave .188. mahi nirmili deva to olakhava. jaya pahatam moksa tatkala jiva. taya nirgunalagi guni pahave. pari sanga soduni sukhe rahave .18 9. navhe karyakarta navhe srstibharta. purehuna parta na limpe vivarta. taya nirvikalpasi kalpita jave. pari sanga soduni sukhe rahave .1 9 0. _____ dehebud'dhica niscayo jya dhalena. taya jnana kalpantakali kalena. parabrahma tem mipane akalena. mani sun'ya ajnana he mavalena .1 9 1. mana na kale na dhale rupa jyace. dujevina tem dhyana sarvottamace. taya khuna te hina drstanta pahe. tethe sanga nihsanga donhi na sahe .1 9 2. navhe janata nenata devarana. na ye varnita vedasastra purana. navhe drsya adrsya saksi tayaca. sruti nenati nenati anta tyaca .1 9 3. vase hrdayi deva to kona kaisa. puse adare sadhaku prasna aisa. dehe takita deva kothe pahato . pari maguta thava kothe rahato.194. base hrdayi deva to jana aisa. nabhacepari vyapaku jana taisa. sada sancala yeta na jata kanhi. tayavina kothe rita thava nahi.195. nabhi vavare ja anurenu kahi. rita thava ya raghavevina nahi. taya pahata pahata toci jale. tethe laksa alaksa sarve budale.196. nabhasarikhe rupa ya raghavace. mani cintita mula tute bhavace. taya pahata dehabud'dhi urena. sada sarvada arta poti purena.197. nabhe vyapile sarva srstisa ahe. raghunayaka upama te na sahe. dujevina jo toci to ha svabhave. taya vyapaku vyartha kaise mhanave.198. ati jirna vistirna te rupa ahe. tethe tarkasamparka tohi na sahe. ati gudha te drsya tatkala sope. dujevina je khuna svamipratape.199. kale akale rupa te jnana hota. tethe atali sarvasaksi avastha. mana unmani sabda kunthita rahe. to re toci to rama sarvatra pahe.200. __ kada olakhimaji duje disena. mani manasi dvaita kahi vasena. bahuta disa apali bheta jali. videhipane sarva kaya nivali.201. mana guja re tuja he prapta jhale. pari antari pahije yatna kele. sada sravane pavije niscayasi. dhari sajjanasangati dhan'ya hosi.202. mana sarvahi sanga soduni dyava. ati adare sajjanaca dharava. jayaceni sange mahaduhkha bhange. jani sadhanevina sanmarga lage.203. mana sanga ha sarvasangasa todi. mana sanga ha moksa tatkala jodi. mana sanga ha sadhana sighra sodi. mana sanga ha dvaita nihsesa modi.204. manaci sate aikata dosa jati. matimanda te sadhana yogya hoti. cadhe jnana vairagya samarthya angi. mhane dasa visvasata mukti bhogi.205. . jaya jaya raghuvira samartha.
https://www.lokdayro.com/
આ ભજન ના રચયિતા : ? 🙁
આ ભજન ના પ્રચલિત ભજનીક : ? 🙁
આ ભજન ક્યાં રાગો માં ગવાય છે : ? 🙁
આ ભજન ક્યાં તાલ માં ગવાય છે : ? 🙁
તમે આ સવાલો ના જવાબ આપીને તમારું યોગદાન આપી શકો છો...... Send your answers
ये भजन के रचयिता : ? 🙁
ये भजन के प्रचलित भजनीक : ? 🙁
किस किस रागो में ये भजन गाया जाता हे : ? 🙁
ये भजन कोनसे ताल में गाया जाता हे : ? 🙁
यह सवालों के उत्तर दे कर आप अपना योगदान दे सकते हे ...... Send your answers
writer of this bhajan : ? 🙁
popular bhajanik of this bhajan : ? 🙁
this song is sung under a which Raag : ? 🙁
this song is sung under a which taal : ? 🙁
you can contribute here by answering these quistions...... Send your answers
અનુરાધા પૌડવાલ (જન્મ 27 ઓક્ટોબર 1954) એ ભારતમાં હાલ સક્રિય બોલિવૂડ ગાયિકા છે.
ભારત સરકાર દ્વારા તેમને ભારતીયનો ચોથો સર્વોત્તમ એવોર્ડ પદ્મશ્રી એવોર્ડ આપવામાં આવ્યો છે. તેમને national filmfare એવોર્ડ પણ મળ્યા છે અને તેમને ચાર ફિલ્મફેર એવોર્ડ પણ મળ્યા છે. મુખ્યત્વે bollywood singer હોવા છતાં, તેમણે અનેક ભજનો પણ ગાયાં.
अनुराधा पौडवाल (जन्म 27 अक्टूबर 1954) हाल भारत में वह एक सक्रिय बॉलीवुड गायिका हैं।
उन्हें भारत सरकार द्वारा चौथे सर्वश्रेष्ठ भारतीय पुरस्कार पद्म श्री पुरस्कार से सम्मानित किया गया है। उन्हें राष्ट्रीय फिल्मफेयर पुरस्कार और चार फिल्मफेयर पुरस्कार भी मिले हैं। हालांकि मुख्य रूप से वह एक bollywood singer हे , उन्होंने कई भजन भी गाए।
Anuradha Paudwal (born 27 October 1954) is an active Bollywood singer in India.
She was awarded to Padma Shri, the fourth-highest award of Indian society, by the Government of India in 2017. she is the recipient of the National Film Award and has received four Filmfare awards. Although mainly a playwright, he also sang several bhajans.
અહી આપેલી માહિતી માં કોઈ ભૂલ થઈ હોય તો તમે અહી મેસેજ કરીને જાણ કરી શકો છો......
તમારા માર્ગદર્શન અને સૂચનો પણ આવકાર્ય છે...
જો તમને જોઈતું કોઈપણ ગીત અહીં ઉપલબ્ધ ન હોય , તો તમે તે સીધું અમને અહીં પૂછીને તે ગીત મેળવી શકો છો ... તમે તમારો સંદેશ અહીં મોકલી શકો છો ...
You can also submit lyrics here...
यदि यहाँ दी गई जानकारी में कोई त्रुटि है, तो आप यहाँ एक संदेश भेजकर रिपोर्ट कर सकते हैं ...
आपके मार्गदर्शन और सुझावों का भी स्वागत है ...
यदि आपके द्वारा चाहा गया कोई भी गीत यहाँ उपलब्ध नहीं है, तो आप हमें यहाँ पूछकर उस गीत को प्राप्त कर सकते हैं ... आप अपना संदेश यहाँ भेज सकते हैं ...
You can also submit lyrics here...
If there is any error in the information given here, you can report it by sending a message here...
Your guidance and suggestions are also welcome ...
If any song that you want is not available here, then you can get that song by asking us directly here... you can send your message here...
You can also submit lyrics here...
You can show your appreciation & support for future development by donating
Do you want to be up to date with us? Sign up for our newsletter
By subscribing you agree to receive the newsletter & updated information from lokdayro.com gujarat, india. Policy